BRATISLAVA – Tvrdí, že stále nezistil, čo má Rudolf Huliak spoločné so športom a išlo mu len o fleky, biznis a štatút ministra. V porovnaní s jeho predchodcom Dušanom Kekektim je to ale ako z kaluže do blata. Posledné, čo slovenský šport podľa neho potrebuje, je liať 20 miliónov do nejakého betónu v Šamoríne. Slovenskí športovci vo veľkej miere dosiahli úspechy nie vďaka štátu, ale napriek štátu. O situácii v slovenskom športe, zmenách vo vláde ale aj o tom, s ktorým slovenským politikom si vie predstaviť súboj v ringu sme sa rozprávali s poslancom Progresívneho Slovenska Dávidom Dejom.
Začína schôdza NR SR, prvá po zásadných zmenách vo vláde – vymenili sa ministri v kľúčových rezortoch – ministerstve investícií a ministerstve športu. Ako ich vnímate vy ako opozičný poslanec?
- Ešte by som doplnil, že je to prvá riadna schôdza od konca minulého roka, lebo tá posledná bola ešte v decembri. Aj toto svedčí o tom, v akom stave je koalícia. Tieto zmeny asi boli nevyhnutné na to, aby si zabezpečili 79-tku. Uvidíme, s akou stabilitou, lebo mám pocit, že aj napriek tomu, že sa teraz na oko dohodli, tak aj zo skúseností, ktoré mám - a to politiku sledujem napriek nízkemu veku relatívne dlho - tak ak raz diera v koalícii vznikne, tak sa časom len zväčšuje. Je to, ako keby som si zlomil ruku a namiesto sadry by som si dal na ňu obväz.
Prekvapilo vás, že Samuel Migaľ sa nakoniec dohodol s Robertom Fico a stal sa ministrom, hoci predtým tvrdil, že o funkciu záujem nemá?
- Priznám sa, že na konci dňa, keď si to už dnes vyhodnotím, ma to vlastne neprekvapilo. Ale mrzí ma, že to takto dopadlo. Krajina teraz stojí na križovatke a Samuel Migaľ mal šancu pridať sa tam, kde Slovensko naozaj patrí a kde by malo byť ukotvené a nepomáhať tomuto zlepencu.
Ako spätne vnímate stretnutie vášho predsedu Michala Šimečku so Samuelom Migaľom?
- Myslím, že sme sa snažili robiť všetko pre to, aby 79-tka nebola obnovená. Je úlohou opozície a nás ako najsilnejšej opozičnej strany robiť všetko pre to, aby k tomu nedošlo.
Z politického hľadiska bolo toto stretnutie správnym ťahom?
- Keď ste opozičná strana, musíte robiť všetko pre to, aby sa nedohodli. Naše možnosti boli také, aké boli a urobili sme všetko, čo bolo v našich silách.
Samuel Migaľ nie je momentálne v žiadnej politickej strane. Viete si ho do budúcna predstaviť ako partnera na spoluprácu v rámci Progresívneho Slovenska?
- Mali šancu minimálne sa zaradiť tam, kde si Slovensko predstavujeme my. Boli im prednejšie funkcie. Oni sami ukázali, kde asi patria a ako to vnímajú.
Po dohode s Robertom Ficom to teda vylučujete?
- Neviem si to už predstaviť. Boli im prednejšie funkcie, vládne limuzíny a ministerstvá pred záujmami našej krajiny a lepšou budúcnosťou. Mali na výber a vybrali si takto.
Druhá zmena vo vláde nastala na ministerstve športu. Ministrom sa stal Rudolf Huliak, ktorý si na funkciu verí a povedal o sebe, že je zdatný. Vy ste sa o ňom nedávno vyjadrili, že netušíte, čo má so športom spoločné. Už ste to zistili?
- Priznám sa, že som to nezistil. A aj ma to mrzí, lebo ja som celý život športoval a myslím si, že šport by si zaslúžil niekoho kompetentného. Naozaj neviem, čo má Rudolf Huliak spoločné so športom. V zásade mu išlo iba o tú limuzínu a štatút ministra. Ministerstvo športu mu zhodou okolností prišlo do cesty. Vieme, že on sa skôr zameriaval na pôdohospodárske témy – voda, pôda les. Netuším, čo má toto so športom. Keď si zoberieme aj jeho prvé kroky, tak v športe je toľko problémov a toľko príležitostí z pohľadu ministra, ktoré mohol začať riešiť, ale prvé čo urobil bolo, že odvolal vedenie Tiposu a dosadil si tam vlastných ľudí. To je dôkaz toho, o čo mu vlastne ide – o fleky, biznis a o to, aby ma štatút ministra. Podľa mňa je to pekná hanba a so športom nemá nič spoločné.
Je podľa vás potrebné, aby mal minister aktívny vzťah k športu?
- Netvrdím, že ministrom športu musí byť človek, ktorý zabehne maratón pod dve hodiny. Ale ja doteraz neviem, že by mali akýkoľvek program a víziu a že by sa o tento rezort vôbec zaujímali. Keď chcem byť ministrom a riadiť nejaký rezort, tak ešte predtým, ako na ten úrad prídem, musím vedieť, čo chcem zmeniť a čo je moja motivácia. Ja doteraz nepoznám motiváciu Rudolfa Huliaka stať sa ministrom športu, jeho program a to, čo chce robiť. Videli sme, že si dosadil ľudí na pozície štátnych tajomníkov, ktorí so športom ani s cestovným ruchom nemajú nič spoločné. Jediné, čo rieši, je Tipos, ktorý v zásade tomu ministerstvu prislúcha, ale so športom nič nemá. Cez Tipos neviete postaviť športové haly a vybudovať infraštruktúru. Je to len o nomináciách. Odpoveď na vašu otázku je, že riadiť rezort by mal niekto, kto tomu rozumie, má program a aktívne sa o túto tému zaujíma. V jeho prípade nič z toho neplatí.
Bol dnes už exminister Keketi vhodnejším kandidátom na ministra športu?
- Aj po roku od vzniku ministerstva sme hovorili, že to bol rok nevyužitých príležitostí. Keď už to ministerstvo vzniklo, malo nejakú možnosť z pohľadu exekutívy pomôcť športu. Ale mám pocit, že sa skôr zaoberali sebou. Netvrdil by som, že bol lepším ministrom, skôr je to z kaluže do blata.
Vy ste známy tým, že ste boxovali, koho zo súčasnej politiky by ste vyzvali na súboj v ringu?
- Je to zaujímavá otázka, lebo keďže som súťažne boxoval, tak môžem porovnať politiku a box. Box je tvrdý šport ale v porovnaní s politikou v ňom minimálne nedostanete úder pod pás, čo v politike úplne neplatí. Ak by som si mohol vybrať, s kým by som sa postavil do ringu, tak by som si dal jednu jedinú podmienku - že výťažok z toho všetkého a zo vstupného by išiel na charitatívnu činnosť. Nikdy by som nenastúpil na peniaze, ktoré by mali ísť mne. Využil by som to na propagáciu seba a svojich hodnôt a na to, hovoriť o témach, ktoré považujem pre túto krajinu za dôležité. A ak by som si mal niekoho vybrať, bolo by to zvučnejšie meno z toho dôvodu, aby sa moje myšlienky a názory mohli viac šíriť. Mám pocit, že ako majster sveta sa tu tvári minister vnútra. Ja by som sa tejto výzvy nebál, ale neznamená to, že ho vyzývam, samozrejme.
Trúfali by ste si na výhru?
- Áno
V rozhovore sa tiež dozviete:
- Či mu viac dvíha tlak politika alebo súboje v ringu
- Čo je podľa neho najväčší problém v slovenskom športe
- Ako sa pozerá na pôsobenie hráčov z KHL v slovenskej reprezentácii
- Či potrebujeme olympíjsky štadión v Šamoríne
Viac sa dozviete vo VIDEOROZHOVORE TU:
