BRATISLAVA - Ceny pohonných látok sú aktuálne na Slovensku historicky najvyššie a presiahli hranicu 1,8 eura za liter. Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár včera uviedol, že sa v koalícii rokuje o zastropovaní cien palív. Podľa odborníkov to však nie je také jednoduché a nastať by mohli veľké problémy.
Problém s dovozom ropy z Ruska sa rieši už od začiatku vojny. Ceny sa vyšplhali na historické maximá a štáty Európskej únie chcú uvaliť na ruskú ropu embargo. Proti je Rakúsko aj Maďarsko. Ministerstvo hospodárstva na čele s Richardom Sulíkom požaduje pre Slovensko výnimku. V koalícii sa hovorí o zatropovaní cien, no konsenzus zatiaľ lídri nenašli.
VIDEO Sulík pri kríze s cenami energií hovorí, že sa musíme rozhodnúť, proti čomu ideme vlastne bojovať
Dočkáme sa zastropovania cien palív?
Kollár včera v diskusnej relácii uviedol, že sa rokuje aj o možnom zastropovaní cien benzínu. "Nikdy nezarábali také extrémne peniaze ako teraz," vyhlásil o rafinérii Slovnaft. Viac detailov však odmietol prezradiť. Práve rafinéria Slovnaft púta svojimi ziskami, ktoré si všimli aj naši ministri, najväčšiu pozornosť. Prednedávnom minister práce Milan Krajniak povedal, že si vie predstaviť jeho vyššie zdanenie.
Vo veci sme oslovili aj ostatné koaličné strany. OĽaNO nás odkázalo na ministerstvo financií, ktorému šéfuje líder hnutia Igor Matovič. "V prípade témy o pohonných látkach stále platí, že Ministerstvo financií SR v prípade akéhokoľvek návrhu alebo rozhodnutia v tejto otázke bude verejnosť informovať," uviedol pre Topky tlačový odbor. Strana SaS sa odvolala na stanovisko Sulíka z piatka a vec viac komentovať nebude.
Nefungovalo to vtedy, nebude ani teraz
Podľa strany Za ľudí zastropovanie cien benzínu a nafty v časoch rastúcej inflácie nefungovalo počas ropnej krízy v 70. rokoch minulého storočia a nebude fungovať ani dnes. "Je to ako keby ste proti nadváhe chceli bojovať posunutím mierky na váhe, namiesto chudnutia. Ak stanovíte maximálnu cenu pod úrovňou trhovej ceny, výsledkom bude, samozrejme, nedostatok danej komodity na trhu. Proti inflácii možno efektívne bojovať len zabezpečením dostatočnej ponuky danej suroviny, alebo sprísnením monetárnej politiky," uviedol pre Topky hlavný ekonóm strany Tomáš Meravý. "Vláda môže na istý čas ochrániť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva daňovými alebo finančnými nástrojmi, ale to je tiež iba riešením následkov, a nie samotného problému," dodal.
Ministerstvo hospodárstva sa v súvislosti s ropu snaží pri rokovaniach o embargu na dovoz ruskej ropy získať výnimku s cieľom zachovať objem pohonných hmôt tak, aby nebol ich nedostatok a v dôsledku toho prudké zvýšenie cien. "To by totiž malo následne negatívny vplyv na všetky ďalšie tovary a služby, obzvlášť poľnohospodárske výrobky a dopravu. Otázka cenotvorby pohonných hmôt nespadá do kompetencie rezortu hospodárstva," uviedol pre Topky tlačový odbor rezortu.
Ide o netrhové riešenie
Zastropovanie cien však nie je podľa odborníkov také jednoduché. "Je to netrhové riešenie, ktoré vzďaľuje ekonomiku od princípov kapitalizmu, kde sa cena tvorí na základe dopytu a ponuky," uviedol pre Topky analytik J&T banky Stanislav Pánis. Negatívne by sa to podľa neho podpísalo v prvom rade na ziskovosti maloobchodných predajcov. "Teda prevádzkovateľov čerpacích staníc. Štát by neniesol žiadne priame náklady," uviedol.
Aká by mala byť výsledná zastropovaná cena, resp. od čoho závisí stanovenie ceny? "Od politického rozhodnutia. Nič iné sa k tomu nedá povedať," dodal Pánis. "Svet by bol krásny a život úžasne ľahký, ak by problém rastu cien išlo vyriešiť hlasovaním v parlamente. Zastropovanie cien môže vo vodičoch (a voličoch) vyvolať ilúziu, že ceny nerastú. No nič nezmení na fakte, že vo svete narástli ceny ropy, že v Európe je vojna a že vo vzduchu visí embargo na ruskú ropu," uviedol v reakcii pre Topky analytik INESS Martin Vlachynský.
Hroziť môže aj palivo na prídel
Zastropovanie cien spôsobí podľa Vlachynského menej viditeľné poruchy vo výrobnom a dodávateľskom reťazci. "Predajcovia, dopravcovia, uskladňovatelia a výrobcovia ropných produktov budú mať menej zdrojov na (dnes veľmi dôležité) investície, neskôr začnú problémy s prevádzkovými nákladmi a na konci môže nastať zatváranie niektorých čerpacích staníc, či dokonca palivo na prídel. Najväčšie nebezpečenstvo tohto nápadu je však v jeho nákazlivosti. Časom môže vládu napadnúť regulovať potraviny, stavebné materiály...a skončíme s prídelovou ekonomikou," dodal.
Nechceme, aby si Slovnaft užíval lacnú ruskú ropu
Igor Matovič vo štvrtok (5.5.) v relácii Rádia Expres Braňo Závodský Naživo avizoval, že sa snaží o dohodu so Slovnaftom, aby zo ziskov profitovali aj bežní ľudia. Ešte pred dvoma týždňami rokoval s podpredsedom maďarskej vlády Péterom Szijjártóm, ktorého požiadal o intervenciu v spoločnosti MOL, ktorá vlastní slovenský Slovnaft. Na základe toho mal potom hovoriť aj so šéfom Slovnaftu Oszkárom Világim.
"Rokujem o tom, že nechceme, aby si Slovnaft užíval lacnú ruskú ropu. O tejto veci so Slovnaftom rokujem. Nepotrebujem o tom kvíkať do médií vopred, ale už dnes viem, že máme predrokovanú dosť zásadnú dohodu, ktorá, myslím si, bude výhodná pre ľudí na Slovensku," vyhlásil Matovič s tým, že bližšie informácie verejne oznámi, keď bude dohoda hotová.
V konaní proti nadmernému zisku Slovnaftu ma zastavil Matovič
Minister hospodárstva zásadne odmieta, že by Slovnaftu alebo komukoľvek inému chránil zisky. "Naopak, v konaní proti nadmerným ziskom Slovnaftu ho zastavil práve minister financií Igor Matovič," konštatuje v stanovisku strana SaS. Pripomína, že minister hospodárstva koncom minulého roka predložil na rokovanie vlády nomináciu nového predsedu Protimonopolného úradu (PMÚ). Na novom kandidátovi Matúšovi Medvecovi bola podľa strany v koalícii dohoda, prebehlo riadne výberové konanie vrátane verejného vypočutia a kandidát spĺňa všetky predpoklady.
"Avšak Igor Matovič v januári jeho menovanie zastavil a dodnes neuviedol žiaden dôvod. Dnes, keď je na stole téma vysokých ziskov rafinérie Slovnaft, by bol práve nový predseda PMÚ tým človekom, ktorý by vedel a mohol zakročiť," vyhlásila strana. V stanovisku pripomína, že súčasný predseda PMÚ je ešte nominantom Mostu-Híd z čias predchádzajúcej vlády.
"Je naivné si myslieť, že Slovnaft si sám a dobrovoľne zníži zisky. Na toto slúži PMÚ. Koaličných partnerov som presne pred mesiacom, 6.4., písomne informoval o tom, že by sme úplne zadarmo dokázali docieliť výrazné zníženie ceny nafty (v súčasnosti 1,6 eur/liter), na úkor zisku rafinérie Slovnaft, možno až na úroveň ceny v Maďarsku," vyhlásil Sulík. Podľa vlastných slov ich upozornil na neprimerané zisky Slovnaftu a navrhol riešenie.
EÚ zatiaľ nedospela k dohode o embargu na ruskú ropu
Krajiny EÚ zatiaľ ani po niekoľkých dňoch rokovaní nenašli kompromis v otázke embarga na ruskú ropu. Ešte sa pracuje na garanciách týkajúcich sa zabezpečenia dodávok pre niektoré krajiny, ktoré sú závislé od ropy dodávanej z Ruska cez ropovody, uviedlo v nedeľu francúzske predsedníctvo Rady EÚ a Európska komisia.
Predstavitelia EÚ počas uplynulých dní intenzívne diskutovali o kompromisných návrhoch EK a dosiahli významný pokrok. Rokovania na všetkých úrovniach budú pokračovať na začiatku nového týždňa, aby sa nový balík sankcií schválil čo najskôr. EK v piatok navrhla, aby Maďarsko, Slovensko a Česko mali viac času na zastavenie importu ruskej ropy.
Maďarsko a Rakúsko odmietajú embargo úplne
Pre viacero krajín však bol kompromisný návrh nedostatočný, požadujú nielen viac času, ale aj finančnú podporu. Okrem toho výnimku požaduje napríklad aj Bulharsko. Maďarsko a Rakúsko embargo úplne odmietajú. Podľa diplomatických zdrojov sa ďalej diskutuje o technických riešeniach pre tieto krajiny. Na schválenie sankčného balíka je potrený súhlas všetkých členských štátov.
Maďarsko, Česko a Slovensko sú krajiny vysoko závislé od ruskej ropy, ktorá prúdi cez ropovod Družba. Česko v roku 2021 pokrývalo ruskou ropou približne polovicu svojej spotreby. Maďarsko pokrýva ruskou ropu asi 65 % spotreby a pre Slovensko je Rusko jediným zdrojom ropy. Na tieto krajiny však pripadá len zlomok z celkového importu ruskej ropy do EÚ. Embargo na dovoz ruskej ropy navrhla tento týždeň v šiestom balíku sankcií Európska komisia.
Slovensko chce trojročné prechodné obdobie
Slovensko žiada EÚ o trojročnú výnimku z embarga na dovoz ruskej ropy, uviedol Sulík, pričom zároveň odmietol spájanie pozície Slovenska s postojom maďarskej vlády, ktorá embargo odmieta a žiada pre seba trvalú výnimku. "Nie je pravda, že sa nepripojíme k sankciám proti Rusku," povedal Sulík. Slovensko je však podľa ministra spolu s Maďarskom a Českom v špecifickej pozícii, pretože ostatné štáty majú možnosť dodávateľov ropy okamžite zmeniť. Iba desať až 20 % ruskej ropy je do Európy dodávaných ropovodom, zvyšok je dovážaný loďami.
"My súhlasíme s touto sankciou, ale hovoríme, že budeme potrebovať prechodné obdobie, kým sa novej situácii prispôsobíme," dodal Sulík. Problém je podľa ministra nedostatočná kapacita ropovodu Adria, určitý čas a financie si vyžiada aj zmena technológie v rafinérii Slovnaft súvisiaca s dodávkou iného typu ropy a za vážny problém považuje Sulík aj to, že polovica slovenských zásobníkov ropy je na východe Slovenska. Ropovod pritom nie je technicky pripravený na reverzný chod, ktorým by sa tieto zásobníky dali naplniť pri dodávkach z ropovodu Adria.
Slovnaft súhlasí, prechodné obdobie využije na posilnenie dodávok ropy cez ropovod Adria
Bratislavská rafinéria Slovnaft zásobuje svojimi výrobkami nielen Slovensko, ale takmer dve tretiny svojej produkcie exportuje do krajín strednej Európy ako Poľsko, Česká republika a Rakúsko. Firma preto pozitívne vníma, že pre slovenskú vládu je dôležitá energetická bezpečnosť krajiny, ale aj širšieho regiónu, uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi. Prípadné prechodné obdobie podľa neho Slovnaft využije na posilnenie dodávok ropy cez ropovod Adria.
"Slovensko je vďaka Slovnaftu v produkcii palív a iných produktov sebestačné, čo je nesporná výhoda v porovnaní s inými krajinami EÚ. Zároveň však musíme rešpektovať našu historickú geografickú polohu a jej výhody, ale i nevýhody," uviedol Világi. Zdôraznil solidaritu s krajinami, ktoré nie sú v produkcii palív sebestačné. "Tento postoj je zároveň kľúčovým pre jednotu EÚ, keď si štát uvedomuje svoje postavenie voči susedom. Súčasne vnímame, že podobný postoj a výnimky si postupne uplatňujú aj ďalší členovia EÚ v rôznych aspektoch sankčného mechanizmu," doplnil.
Ceny ropy mierne klesli
Ceny ropy v pondelok klesli, k čomu podľa ekonómov prispievajú pokračujúce obavy z vývoja svetovej ekonomiky. Výrazný podiel má na tom nepriaznivá pandemická situácia v Číne a s tým súvisiace prísne opatrenia čínskej vlády. Na druhej strane, trhy sledujú diskusie v Európskej únii o zavedení embarga na ruskú ropu. Pokles cien komodity je však zatiaľ mierny a ropa Brent sa stále pohybuje nad 112 USD za barel (159 litrov).
Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v júli dosiahla do 8.00 h SELČ 112,21 USD (106,16 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená pokles o 18 centov. Cena americkej ľahkej ropy WTI s júnovým kontraktom dosiahla 109,51 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje pokles o 26 centov. Za minulý týždeň zaznamenala cena ropy v obidvoch prípadoch rast, druhý týždeň po sebe.
Obchodovanie s ruskou ropou sa od polovice mája skomplikuje
Od polovice mája bude ťažšie obchodovanie s ruskou ropou, uviedla spoločnosť Vitol Group. Pre komoditné firmy bude od polovice tohto mesiaca oveľa komplikovanejšie nakupovať a predávať ruskú ropu, uviedla ženevská spoločnosť, ktorá je najväčším svetovým nezávislým obchodníkom s ropou. Európa totiž pritvrdzuje sankcie proti Moskve pre jej nevyprovokovaný útok na Ukrajinu.
Odhaduje sa, že export ruskej ropy a ropných produktov od začiatku invázie na Ukrajinu padol približne o 1 milión barelov (1 barel = 159 litrov) denne zo 7,5 milióna barelov, uviedol šéf ázijskej obchodnej divízie Vitol Group Mike Muller. Po 15. máji by podľa neho mohol klesnúť ešte viac.
