Utorok, 13. apríl 2021. Meniny má Aleš, zajtra Justína.

FOTO 17. november očami politikov: Obete režimu si prezidentka pripomenula na Devíne

Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá si pripomenula obete komunistického režimu položením venca pri pamätníku Brány slobody na Devíne
Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá si pripomenula obete komunistického režimu položením venca pri pamätníku Brány slobody na Devíne
Zdroj: TASR/Jaroslav Novák
17.11.2020 10:30

BRATISLAVA - Obete komunistického režimu si pri príležitosti 31. výročia Nežnej revolúcie symbolickým položením venca pripomenula pri pamätníku Brána slobody na Devíne prezidentka SR Zuzana Čaputová.


"Práve na tomto mieste je veľmi intenzívne cítiť, že totalitný režim, ktorý v '89 padol, bol násilný voči svojim občanom, dokonca a doslova ich zabíjal," povedala prezidentka.

Na snímke prezidentka SR
Zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Aj práve preto podľa nej verejnosť v roku 1989 veľmi jednoznačne odmietla násilie. "Stalo sa možno na Slovensku novodobou tradíciou, že všetky dôležité dejinné zmeny sa diali pokojnou a nenásilnou formou. Na túto tradíciu treba pamätať aj dnes, ak chceme dosiahnuť zmenu vecí verejných a prejaviť svoj názor, má sa to diať kultivovane, slušne a hlavne nenásilne," dodala Čaputová.

Na snímke prezidentka SR
Zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Na pietnej spomienke sa spolu s ňou zúčastnili predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Peter Sandtner a predseda Ústavu pamäti národa Ján Pálffy.

Naď povedal, že 17. 11. patrí slušným ľuďom, Korčok poukázal na právny štát

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) poznamenal, že 17. november patrí slušným ľuďom a nepatrí fašistom, extrémistom, komunistom a už vôbec nie mafii. Nikdy im patriť ani nebude, uviedol na sociálnej sieti. Na 17. november je mnoho názorov, ale pre ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka (nominant SaS) je výročím, ktoré pripomína význam právneho štátu, t.j. že nikto nestojí nad zákonom.

"Pred rokom 1989 bol zákon slúžkou pomýlenej ideológie, dnes je rešpektovanie zákona jedinou cestou, ako si zachovať vlastnú slobodu. Platí to aj dnes, keď si 17. november nemôžeme kvôli novému koronavírusu pripomenúť tak, ako každý rok," uviedol šéf slovenskej diplomacie. "Pre mňa ako ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí je dôležité presadzovať princípy právneho štátu nielen u nás doma, ale aj v našej zahraničnej politike a osobitne v rámci EÚ. Toto je slovenský záujem a odkaz 17. novembra pre dnešok," dodal Korčok.

FOTO 17. november očami
Zdroj: TASR - Jaroslav Novák

"Vďaka odvahe ľudí, ktorí nastavili 17. 11. 1989 zrkadlo komunistom, dnes žijeme v slobodnej a demokratickej krajine. V krajine, kde nie je problém kritizovať vládu, mať slobodné médiá, prejaviť slobodne svoj názor, rozhodnúť sa podľa svojich vlastných hodnôt, cestovať kam chceme a kedy chceme, či voliť toho, koho chceme," povedal Naď. Ako dodal, sloboda je ale aj o zodpovednosti, o tom, že je potrebné konať v rámci zákonov, "a tak ako očakávame svoje práva, tak musíme rešpektovať aj práva iných."

Zneužívanie hodnôt slobody a demokracie na šírenie extrémizmu, na ohrozovanie majetku či dokonca zdravia občanov, alebo na násilnú snahu o zmenu režimu, to nie je podľa Naďa demokracia a sloboda. Tvrdí, že ide o porušovanie ústavy a zákonov. "Špeciálne v období, keď je nielen Slovenská republika, ale v podstate takmer celý svet zasiahnutý pandémiou, ktorá zabíja milióny ľudí a vyžaduje si zásadné opatrenia," uviedol minister obrany. Slušní ľudia v utorok podľa jeho slov ostanú doma.

Jaroslav Naď
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

"Nepôjdu ničiť majetok a ohrozovať zdravie ľudí, nepôjdu porušovať zákon. Nenechajú sa zneužívať tými, ktorí sa boja spravodlivosti. Slušní ľudia si slušne, nie porušovaním zákonov, pripomenú hrdinstvo ľudí novembra 1989," dodal šéf rezortu obrany.

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO) považuje 17. november 1989 za symbol pozitívnej zmeny a slobody. Vo svojom profile na sociálnej sieti uviedla, že tento deň Slovákom ukázal, že ako spoločnosť dokážu mnoho vecí, keď sa spolu zomknú. "Dnes prežívame ďalšiu dôležitú skúšku, v ktorej musíme opäť bojovať spoločne. V tejto situácii nemôžeme hľadieť iba na seba, pretože, ak by sme to isté urobili aj v '89, nikdy by sme si slobodu nevybojovali," dodala Milanová.

Kollár: Mojím želaním je pripomínať si udalosti 17. novembra neustále

Želaním predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina) je pripomínať si udalosti 17. novembra neustále. Nie však ako mŕtvu udalosť z minulosti, ale ako výzvu pracovať denno-denne s cieľom uvádzať výzvy a myšlienky z týchto dní do našej každodennosti. Uviedol to vo svojom príhovore, ktorý za neho v utorok prečítal pri Bráne slobody na Devíne podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽANO).

V príhovore predseda parlamentu pripomenul, že v utorok si pripomíname jeden z významných dátumov našej najnovšej histórie, ktorý zásadným spôsobom zmenil chod dejín. "Pred vyše 30 rokmi, 16. novembra 1989, vyšli bratislavskí študenti do ulíc a v jednom dlhom rade prešli od dnešného Prezidentského paláca cez Staré Mesto až po ministerstvo školstva. Komunistické špičky v Bratislave boli prekvapené z tohto podujatia a neboli vôbec pripravené na zásah proti odvážnym študentom," uviedol Kollár.

FOTO 17. november očami
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

Na druhý deň, 17. novembra 1989, v Prahe bola už úplne iná situácia. Plánovaná demonštrácia pražských študentov, ktorá si mala pripomenúť 50. výročie brutálneho zásahu nacistických okupantov proti študentom českých vysokých škôl. "Keď sa však ukázalo, že nejde len o pripomenutie si tragických udalostí z minulosti, ale o zásadné vyjadrenie nesúhlasu s existujúcim stavom v štáte, bezpečnostné zložky komunistického štátu tvrdo a brutálne zakročili," povedal Kollár.

Ako dodal, neprimeraný a neodôvodnený zákrok na pražskej Národnej triede proti študentom, ktorí nijakým spôsobom nerušili verejný poriadok, vyvolal všeobecný nesúhlas českej a slovenskej spoločnosti s existujúcim totalitným režimom. Predseda parlamentu verí, že už nikdy sa nebudú opakovať situácie, ako tomu bolo v 50. a 70. rokoch minulého storočia, keď boli ľudia prenasledovaní len preto, že nesúhlasili so stavom vecí verejných.

"A nielen to. Komunistický režim prenasledoval nielen svojich skutočných odporcov, ale aj domnelých, ktorých si sám vytváral. Okrem toho bránil ľuďom slobodne sa realizovať. Aj preto musel komunistický režim odísť do minulosti," povedal Kollár s tým, že vývin od roku 1989 nebol jednoduchý. Poukázal na to, že v čase, keď tieto dejinné udalosti prebiehali, mal 24 rokov.

Podotkol, že mal zmiešané pocity, keďže z jeho pamäti ešte nevyprchali dojmy z potlačenia sviečkovej manifestácie z predchádzajúceho roka. Ako tvrdí, trvalo to len chvíľu. Grendel sa následne presunul na cintorín do bratislavskej Vrakune, kde sa zúčastnil na pietnom akte kladenia vencov.

Mimoparlamentné strany ďakujú za slobodu

Aj mimoparlamentné strany si pripomínajú 17. november 1989 a ďakujú za slobodu a demokraciu. Slovenská národná strana si tento deň uctí pietnou spomienkou. KDH na sociálnej sieti uviedlo, že žiadny, ani ten najmenší krok k lepšiemu a spravodlivejšiemu Slovensku nie je zbytočný a má veľkú cenu. "Zvlášť v časoch rastúcej vlny extrémizmu, populizmu, relativizmu a dezinformácií. KDH vzišlo z disentu proti komunizmu a stojí na hodnotách Novembra '89," doplnilo hnutie.

Mimoparlamentná strana SPOLU ďakuje za slobodu a demokraciu. "Naše deti dnes môžu študovať a cestovať po celom svete a čítať knihy, aké chcú. Pred 31 rokmi by to nebolo možné," uviedla strana na sociálnej sieti. Ako tvrdí, deťom je potrebné pripomínať, že sloboda nie je samozrejmosť. "Je dôležité nezabúdať, že mnohé z toho, čo je dnes všedné, by bez 17. novembra nebolo," dodala strana. Progresívne Slovensko tvrdí, že sa nesmie zabudnúť na to, že so slobodou ide ruka v ruke aj veľká zodpovednosť.

FOTO 17. november očami
Zdroj: Topky/Ján Zemiar

SNS tvrdí, že je veľmi znepokojená spoločenským vývojom a dobou, do akej sa spoločnosť dostala. "Po parlamentných voľbách prišla zmena, na ktorú nebol skoro nikto z nás pripravený. Tridsať rokov sme žili v presvedčení, že už sa totalita a bezprávie nevrátia, že sú nadobro preč. No bol to omyl. Dnešok nám nastavil zrkadlo a zisťujeme, že sloboda prejavu a sloboda občana sú znovu potlačované, možno viac ako v minulosti," tvrdí SNS.

Strana poukázala na pripravované utorkové protesty a vyzvala vojakov a príslušníkov polície, aby zvážili, či sa obrátia proti pokojnému zhromaždeniu. "Pozerajte sa okolo seba, spomeňte si na to, ako vaši rodičia na týchto miestach stáli pred rokmi aj za vašu budúcnosť a pomôžte pozbierať ľuďom čriepky slobody, ktoré terajší systém chce načisto zničiť a zahodiť do nenávratna," dodala SNS.

Hnutie OĽANO si pripomína význam Novembra '89

Hoci pandemická situácia neumožnila osláviť utorkový sviatok demokracie spolu s občanmi na námestiach, predstavitelia hnutia OĽANO si opäť pripomínajú význam novembrových udalostí, ktoré Slovensku priniesli slobodu a nebývalé možnosti budovania občianskej spoločnosti. TASR o tom informoval Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽANO.

Hnutie tvrdí, že s obdivom hľadí na generáciu statočných ľudí, ktorí nezaváhali a prišli sa na námestia postaviť za svoje práva. "Sme vďační odvážnym disidentom a tribúnom Novembra za ich aktívny odpor proti režimu, keď boli neraz prenasledovaní a šikanovaní totalitnou mocou," poznamenalo OĽANO. Ako dodali z hnutia, aj po revolúcii sa musel neraz zvádzať súboj o charakter štátu, v ktorom si majú byť všetci občania rovní pred zákonom a kde sú kvalitné verejné služby samozrejmosťou. "Hnutie OĽANO za napĺňanie tohto odkazu Novembra '89 zápasí po celý čas svojej existencie," uviedli.

FOTO 17. november očami
Zdroj: Topky - Ján Zemiar

"V tejto pre Slovensko zložitej chvíli je však opäť nutné naše srdcia zomknúť v spoločnom úsilí - tak, ako sme to dokázali v mrazivých novembrových dňoch v roku 1989. Efektívne nástroje, ktoré vláda Igora Matoviča (OĽANO) v boji s pandémiou nasadila spolu so zodpovednosťou občanov, preukázateľne pomáhajú situáciu zlepšovať," uviedlo OĽANO. Zároveň verí, že raz sa za touto veľkou skúškou odvahy a súdržnosti budú občania ohliadať s hrdosťou - podobne, ako k úspešnému zápasu o slobodu a demokraciu v roku 1989.

Podľa Sulíka nestačí oslavovať 

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) poznamenal, že nestačí oslavovať, za demokraciu podľa neho treba bojovať každý deň. "Nič nám nepadne do náručia zadarmo. Ani abstraktné veci ako láska, uznanie a už tobôž nie sloboda. O všetko sa musíme pričiniť, 'odmakať si'. Ľudia si to v '89 'odmakali' na námestiach, ale tam to nekončí," povedal Sulík. O slobodu a demokraciu je podľa neho potrebné sa starať denno-denne, len tak si ju dokážeme zachovať.

FOTO 17. november očami
Zdroj: Topky/Maarty

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO) považuje 17. november 1989 za symbol pozitívnej zmeny a slobody. Vo svojom profile na sociálnej sieti uviedla, že tento deň Slovákom ukázal, že ako spoločnosť dokážu mnoho vecí, keď sa spolu zomknú. "Dnes prežívame ďalšiu dôležitú skúšku, v ktorej musíme opäť bojovať spoločne. V tejto situácii nemôžeme hľadieť iba na seba, pretože, ak by sme to isté urobili aj v '89, nikdy by sme si slobodu nevybojovali," dodala Milanová.

SR stále potrebuje odvážnych študentov, ktorí chcú zmeniť spoločnosť

Slovensko stále potrebuje odvážnych študentov, ktorí túžia zmeniť spoločnosť. Pri príležitosti utorkového Dňa boja za slobodu a demokraciu to uviedol rezort školstva. Informoval o tom odbor komunikácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Rezort školstva pripomenul, že vo štvrtok 16. novembra 1989 usporiadali vysokoškoláci v centre mesta stretnutie, ktoré prešlo do pochodu. Asi 200 študentov, držiac sa za ruky, skandovalo heslá: "Chceme školské reformy! Chceme školy pre všetkých! Dialóg! Slobodu! Demokraciu!".

"Pochod skončil pred budovou ministerstva školstva (dnes budova ministerstva pôdohospodárstva) – už v sprievode policajných vozidiel a štátu slúžiacej televízie. Mladí ľudia napriek presile statočne pomenovali, čo ich trápi – žiadali pravdu vo výučbe filozofie či histórie krajiny, či možnosť slobodne povedať, čo si myslia," priblížilo ministerstvo školstva. Ako dodalo, každý z nich pritom vedel, že za kritický názor riskuje vyhodenie zo školy, väzenie a celoživotné prenasledovanie ako "nepriateľa pracujúceho ľudu".

Deň na to, 17. novembra 1989, prejavili podobnú odvahu slovenskí a českí vysokoškoláci v Prahe, ktorí si pripomenuli Medzinárodný deň študentstva – 50. výročie nacistických represií voči študentom v okupovanom Protektoráte Čiech a Moravy. Pietny pochod sa postupne zmenil na demonštráciu za dodržiavanie základných ľudských práv či prepustenie politických väzňov. Komunistický režim zareagoval policajnou brutalitou a dejiny Československa sa otočili smerom k demokratickej súčasnosti.

Branislav Gröhling
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

V oboch prípadoch to boli študenti, ktorých odvaha naštartovala definitívny pád totalitného zriadenia. "Dnes by sme sa mali študentom a ľuďom, ktorí sa pričinili o november 1989, poďakovať za ich statočnosť, odvahu postaviť sa moci a riskovať vlastný život pre lepšiu budúcnosť pre všetkých. Aj vďaka nim je dnes Slovensko na mape slobodných a demokratických krajín sveta," vyhlásil minister školstva Branislav Gröhling (SaS).

Pellegrini: Mám opäť pocit, že sa šliape po občianskych právach a slobodách

Po 31 rokoch od Nežnej revolúcie mám opäť pocit, že sa šliape po slobodách a právach občanov Slovenskej republiky. V utorok to vyhlásil expremiér Peter Pellegrini (Hlas-SD) s tým, že na to upozorní večer symbolickým zapálením sviečky. Zároveň si tým aj pripomenie Deň boja za slobodu a demokraciu.

"Vláda porušuje demokratické práva čoraz viacej ľudí. Vládne strany kedysi organizovali protesty, podporovali protestujúcich a dnes zakazujú, aby ľudia šli protestovať. Bráni im, aby si slobodne vyjadrili názor. Vyhráža sa im a dokonca z nich robí ľudí inej kategórie," skonštatoval Pellegrini na bratislavskom Námestí SNP. Pred 31 rokmi tu podľa jeho slov desaťtisíce ľudí pokojným spôsobom vyjadrili svoju túžbu po slobode a demokracii.

FOTO 17. november očami
Zdroj: TASR/Martin Baumann

"Žiaľ, po 31 rokoch sa tu prvýkrát nemôžeme slobodne stretnúť a vyjadriť svoj názor, ak nechceme pri tom porušiť zákon," poznamenal Pellegrini. Myslí si, že vláda Igora Matoviča (OĽANO) nezmyselne drží v platnosti zákaz zhromažďovania sa a núdzový stav. Pellegrini v tom vidí politický dôvod, a to znemožniť ľuďom stretnúť sa a vyjadriť svoj postoj. "Vláda sa asi svojich ľudí bojí," tvrdí šéf Hlasu-SD.

Politici si dnešný deň pripomínajú rôzne

Politici si 17. november a 31. výročie Nežnej revolúcie pripomínajú rôznym spôsobom. Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) na sociálnej sieti uviedol, že spomienka na Nežnú revolúciu nesmie zostať len sentimentom. 

"Naopak, prežívam ju vždy ako prejav vďaky tým, ktorí nám slobodu vybojovali a rovnako tým, ktorí počas komunizmu trpeli. Rovnako však v sebe nesie aktuálny odkaz - zostaňme pozorní, zostaňme ostražití," poznamenal Šeliga s tým, že slobodu si treba chrániť. Ako tvrdí, musí sa dbať na ľudské práva, presadzovať rovnosť pred zákonom, budovať demokratické inštitúcie, ktoré budú pristupovať ku každému rovnako.

Poslanec parlamentu Martin Borguľa (Sme rodina) tvrdí, že je dôležité si vážiť, že žijeme v slobodnej a demokratickej krajine, pretože sloboda nie je samozrejmosť. "Dnešný deň, napriek ťažkým časom, ktoré momentálne prežívame, vnímam ako príležitosť sa zastaviť a v pokore sa zamyslieť, aký vzácny dar sme dosiahli a vybojovali," dodal.

Poslanec Národnej rady SR Miroslav Kollár (Za ľudí) tvrdí, že by mal každý aspoň jednému mladému človeku vysvetliť, čo sa stalo 17. novembra 1989. "Hovoriť o tom, čo je to sloboda. Kto nám ju zobral," poznamenal na sociálnej sieti.

"Sloboda je niečo, s čím sa rodíme, čo prirodzene vnímame ako samozrejmosť. Ale nebolo to tak vždy," uviedla na sociálnej sieti poslankyňa parlamentu Zita Pleštinská (OĽANO) s tým, že 17. november 1989 bol kľúčom k slobode. Ďalšia poslankyňa Národnej rady SR Mária Šofranko (OĽANO) si spomína, že v tento deň ako mladá študentka stála na námestí v Prahe a nenásilnou formou bojovala za slobodu a demokraciu. 

Tento deň si pripomína aj poslankyňa Janka Bittó Cigániková (SaS), ktorá tvrdí, že ide o jeden z najvýznamnejších dní dejín krajiny. Poukázala, že vďaka Nežnej revolúcii sa skončili roky utláčania slobody a práv. "Ešte aj dnes existujú vo svete krajiny, kde ľudia nemajú takmer žiadne práva a je potláčaná ich sloboda. Preto si vážme, čo máme a nezabúdajme na to, za čo bojovali naši rodičia, starí rodičia, či iní z našej spoločnosti," dodala. 

Europoslanec a vedúci slovenskej delegácie pri Európskej ľudovej strane Ivan Štefanec si spolu s bývalým predsedom KDH Alojzom Hlinom a podpredsedom KDH Tomášom Merašickým uctili 31. výročie novembra 1989 a obete totalitných režimov. Na bratislavskom námestí Slovenského národného povstania symbolicky zapálili sviečky pri pamätníku Nežnej revolúcie. Podľa Štefanca je dnešný deň významný nielen pre Slovákov a Čechov, ale aj pre celú Európu.


Galéria

Nástroje k článku


ZDROJ: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články