BRATISLAVA - Vyhlásenie núdzového stavu je odôvodnené a v súlade s ústavným zákonom o bezpečnosti štátu. Vyplýva to z vyjadrení docenta ústavného práva Mareka Domina z Katedry ústavného práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Odvoláva sa na poznatky o ochorení COVID-19 či negatívne vyhliadky pri kapacitách zdravotníctva.
Núdzový stav umožňuje širšie obmedzenie základných práv a slobôd ako v prípade situácie mimo núdzového stavu, a to aj v porovnaní s tzv. mimoriadnou situáciou.
MIMORIADNE Na Slovensku bude od zajtra platiť núdzový stav: Pre občanov to nie je riziko
"Dá sa taktiež povedať, že prípadné obmedzenia práv uložené počas núdzového stavu sú, vzhľadom na znenie ústavného zákona, do určitej miery náročnejšie právne napadnuteľné alebo spochybniteľné, ako by tomu bolo v čase mimo núdzového stavu," uviedol Domin. Vysvetlil, že ústavný zákon o bezpečnosti štátu výslovne vymenúva, aké práva a v akom rozsahu možno limitovať.
Obmedzenie niektorých práv by bolo diskutabilné
Vláda môže napríklad obmedziť slobodu pohybu alebo pobytu, či právo pokojne sa zhromažďovať. "V prípade, ak by nebol vyhlásený núdzový stav, možnosť obmedzenia týchto práv by bolo do určitej miery polemická. Naopak, v prípade núdzového stavu ústavný zákon o bezpečnosti štátu výslovne predpokladá možnosť tieto práva obmedziť," priblížil. Ako však dodal, aj v čase núdzového stavu platí, že jednotlivé práva môžu byť obmedzené len v rozsahu, ktorý je nevyhnutný.
Na Slovensku od štvrtka opäť platí núdzový stav, zatiaľ na dobu 45 dní. Vláda v stredu (30. 9.) schválila návrh premiéra Igora Matoviča (OĽANO) na jeho vyhlásenie v súvislosti s druhou vlnou pandémie nového koronavírusu. Núdzový stav bude podľa prijatého uznesenia platiť "dňom 1. októbra 2020 na postihnutom území Slovenskej republiky". Vláda ho vyhlasuje v zmysle ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Počas núdzového stavu môže štát obmedziť základné práva a slobody
V čase núdzového stavu môže štát obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutný čas. Hovorí o tom ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Vláda by mala rokovať o vyhlásení núdzového stavu v stredu 30. septembra. Vyhlásiť ho môže, ak došlo, alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia, alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže trvať 90 dní.
Zákon uvádza, že počas núdzového stavu možno napríklad obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou, ale aj slobodu pohybu a pobytu. Môže teda prísť aj zákaz vychádzania v určenom čase a zákaz vstupu na postihnuté alebo ohrozené územie. Obmedzené môže byť aj právo pokojne sa zhromažďovať, právo slobodne rozširovať informácie, tiež možno zakázať štrajky. Zákon hovorí aj o ďalších obmedzeniach a povinnostiach týkajúcich sa pracovnej povinnosti či výkonu vlastníckeho práva.
Napríklad možno uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania verejného poriadku, alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd.
