LONDÝN - Údajná pohrebná tkanina, ktorá pokrývala zosnulé telo Ježiša Krista, známa ako Turínske plátno, priťahuje už celé stáročia záujem a pozornosť veriacich. Najnovšia vedecká štúdia však tvrdí, že obraz na plátne nie je autentický odtlačok ľudského tela, ale umelecký výtvor a s najväčšou pravdepodobnosťou ide o obrys reliéfnej sochy pokrytej pigmentom. Výsledky novej štúdie publikované v časopise Archaeometry, zároveň výrazne spochybňujú jeho náboženskú pravosť.
Turínske plátno je kus ľanovej tkaniny s rozmermi 4,4 x 1,1 metra, na ktorom je vidieť slabý obraz prednej a zadnej časti mužskej postavy. Mnohí veria, že ide o odtlačok Ježišovho tela krátko po jeho smrti pred zhruba 2 000 rokmi. Podľa novej štúdie však plátno nikdy neležalo na jeho tele, informoval Daily Mail.
Umenie namiesto odtlačku Ježišovho tela
Brazílsky 3D dizajnér a vedec Cicero Moraes, zároveň tvrdí, že tkanina je len „majstrovským dielom kresťanského umenia“. Vo svojej štúdií zameranej na pravosť plátna použil softvér na digitálne modelovanie, aby preskúmal, ako padá látka na ľudské telo v porovnaní s nízkym, plochým sochárskym reliéfom. „Obraz na plátne je viac konzistentný s umeleckým nízkym reliéfom ako s priamym odtlačkom skutočného ľudského tela,“ uviedol Moraes, ktorý vytvoril dva digitálne 3D modely.
Jeden bol úplný model ľudského tela, druhý bol plochý reliéf. Pomocou simulačných nástrojov digitálne prikrýval látku na oba modely a meral, kde sa dotýkala povrchu. Tieto simulované odtlačky potom porovnal s historickými fotografiami Turínskeho plátna z roku 1931. Zistil, že látka, ktorá pokrývala reliéf, vytvorila takmer dokonalý zhodný obraz s tým, aký je na Turínskom plátne. Naopak, obraz vytvorený prikrytím skutočného ľudského tela bol príliš široký a deformovaný.
Moraes tvrdí, že dôvodom je „efekt masky Agamemnóna“ pomenovaný podľa neobvykle širokej pohrebnej masky nájdenej v hrobe v Mykénach. Keď sa pokúsite preniesť 3D povrch (ako je napríklad ľudská tvár) na plochý povrch, výsledok je veľmi zdeformovaný. Predstavte si, že si natriete tvár farbou a pritlačíte ju na papierový obrúsok. Obraz, ktorý zostane, nie je realistickým portrétom, ale skôr roztiahnutou, pokrivenou podobizňou. Z tohto dôvodu sa dizajnér domnieva, že obraz na plátne nemohol vzniknúť priamym kontaktom s Ježišovým telom.
Odtlačok dreva, kameňa či kovu
Pre portál Live Science povedal: „Obraz na Turínskom plátne viac zodpovedá nízkemu reliéfu. Takýto reliéf mohol byť vytvorený z dreva, kameňa alebo kovu, zafarbený alebo dokonca zahriaty iba v kontaktných oblastiach, čím vznikol pozorovaný vzor.“ Prvá zmienka o Turínskom plátne pochádza zo 14. storočia. Moderné uhlíkové datovanie, metóda merania veku prírodných materiálov pomocou rádioaktívnych izotopov uhlíka, realizované v roku 1989, určilo vznik plátna do obdobia medzi rokmi 1260 a 1390 n.l.
Ľan v tom čase neexistoval
Ľan, z ktorého je plátno vyrobené, ešte neexistoval viac než tisíc rokov po Ježišovej smrti, čo znemožňuje, aby išlo o autentickú relikviu. V tomto období stredoveku boli pri výzdobe náhrobkov a iných sakrálnych objektov veľmi používané nízke reliéfy s náboženskou tematikou. Podľa Moraesa je teda oveľa pravdepodobnejšie, že plátno vzniklo ako umelecký výtvor počas stredovekých pohrebných praktík a neskôr bolo označené za skutočnú relikviu. Napriek tvrdeniam, že ide o podvrh, mnohí naďalej veria, že Turínske plátno je skutočným pohrebným plátnom Ježiša.
Pochybné dôkazy o pravosti
Katolík a diakon Liberato De Caro je presvedčený o tom, že má „obrovské množstvo dôkazov“, ktoré potvrdzujú pravosť relikvie. Jeho najnovšia analýza z roku 2022 ukázala, že pomocou novej metódy röntgenovej analýzy dokázal, že môže pochádzať z čias Ježiša. Táto metóda je považovaná za úplne nespoľahlivú a navyše bola vytvorená samotným profesorom De Carom s cieľom dokázať pravosť plátna. Hoci boli tieto výsledky medializované, aj organizácia venujúca sa overeniu pravosti plátna, Turínske centrum pre sindonológiu, vyzvala v súvislosti s týmto záverom k opatrnosti.
Sú krvné škvrny pravé?
Podobne aj iná analýza z minulého roka skúmala vzorky z plátna odobrané v roku 1978 pomocou lepiacej pásky a moderných mikroskopických metód. Výskum, ktorý uskutočnil inžinier z Padovskej univerzity, objavil drobné krvné častice vykazujúce známky zlyhania orgánov, traumy, choroby a žiarenia. V plátne sa našli aj stopy kreatínu, ktorý sa uvoľňuje do krvi počas rozpadu svalstva alebo traumy. Forenzné výskumy však ukázali, že „krvné škvrny“ na plátne nezodpovedajú ležiacej osobe a mohli vzniknúť len na stojacej postave.
Tento fakt je v rozpore s biblickým opisom, podľa ktorého bol Ježiš po smrti z kríža zložený a zabalený do plátna. Rovnako vedci spochybňujú, či krv patrí pôvodnému plátnu. Lawrence Kobilinsky z John Jay College, pre Daily Mail povedal, že „krv“ bola pravdepodobne len „dodatočný nápad“. Americký chemik Dr. Walter McCrone, ktorý analyzoval vzorky z roku 1978, zistil, že obraz pozostáva z červeného okru a želatínového roztoku. „Najjednoduchšie vysvetlenie je, že plátno bolo prikryté na sochu pokrytú pigmentom na určitých miestach, ktoré sa preniesli na látku a vytvorili trojrozmerný obraz pri správnom fotografovaní,“ doplnil Kobilinsky.
