CASTLEMAINE - Austrálsky zlatokop našiel v zemi zlaté nugety a objavil aj staré relikvie, ako napríklad striebornú sponu do vlasov, či staré mince. No najpozoruhodnejší objav, na ktorý počas svojich ciest natrafil, sú starobylé ruiny ukryté v buši. Miestni o tomto tajnom mieste vedia už viac rokov a záujem o jeho návštevu potichu narastá aj online.
Zlatokop Bart van Uyen natrafil v buši na historické predmety a zlato v lokalite, ktorú zatiaľ nepozná veľa ľudí. „Miestni o tom vždy mlčali a je to dosť odľahlé miesto,“ povedal pre Yahoo News po tom, čo podnikol výpravu, aby miesto odfotografoval. Symetrické tehlové múry stavby siahajú do výšky viac ako tri metre a takmer pripomínajú aztécky chrám. Napriek tomu však nemali žiadne mytologické využitie a ich účel bol čisto priemyselný. V roku 1887, keď boli postavené, bol medzi ne umiestnený veľký kolesový mechanizmus. Keď sa točil, poháňal raziaci stroj (tzv. stamp battery) spoločnosti Bendigo and Fryers Goldmining Company. Bolo to zariadenie používané na drvenie rudy, z ktorej sa získavalo zlato.
Vodné koleso v Mopoke Gully nenájdete v turistických brožúrach. No obyvatelia malej dedinky nachádzajúcej sa južne od Castlemaine v austrálskom štáte Viktória, presne vedia, kde sa nachádza. V posledných rokoch sa na internete objavilo niekoľko príspevkov o jeho histórii. Bart túto ruinu navštevuje už niekoľko rokov a má pre neho osobitný význam. Keď ju prvýkrát uvidel, väčšina štátu bola uzavretá pre pandémiu Covid-19. Natrafiť na niečo také nečakané ho doslova ohromilo. „Cestoval som po okolí a hľadal som zlato. Mám vo zvyku prejsť každú cestu, ktorú nájdem a zrazu to tam jednoducho stálo,“ povedal. Stavba je podobná známemu vodnému kolesu Garfield, ktoré priťahuje milovníkov histórie z celého austrálskeho kontinentu.
Kým Garfield sa nachádza v štátnom parku, Mopoke Gully leží na súkromnom pozemku, na ktorý má Bart povolený vstup. Obidve stavby vznikli v roku 1887, ale samotné kolesá boli demontované už začiatkom 20. storočia. Dnes už má stavba svoje najlepšie časy za sebou, je pokrytá machom, ale práve to jej dodáva zvláštne čaro. „Stáť vo vnútri je úžasný pocit, je to skutočne pôsobivé miesto. Okolo je nádherná príroda. Je skvelé vidieť, že také niečo ešte stále stojí.“ Bart si často predstavuje, aký bol život v časoch zlatej horúčky. Neprestáva ho fascinovať pracovná morálka a odvaha ľudí z tej doby. „Dnes je tam ticho. Ale viem si živo predstaviť ten ruch a život okolo toho miesta, keď bolo v prevádzke,“ povedal. „Ľudia riskovali životy, aby prišli do Viktórie ťažiť zlato. Niektorí zomreli, iní zbohatli, ďalší všetko stratili.“
