WASHINGTON - Začiatok pracovného dňa pred ôsmou hodinou ráno sa môže zdať ako spôsob, ako sa dostať dopredu, ale odborníci na zdravie tvrdia, že to môže spôsobiť viac škody ako úžitku.
Čoraz viac dôkazov naznačuje, že skorý pracovný čas môže zhoršiť výkonnosť a pohodu, od narušeného spánku a duševnej hmly až po dlhodobé zdravotné riziká. Newsweek sa rozprával s psychológmi, ktorí uviedli niekoľko kľúčových dôvodov, prečo by ste sa mali vyhnúť začiatku pracovného dňa pred ôsmou hodinou ráno.
Narušenie spánku
Jessica Meersová, klinická psychologička, ktorá je certifikovaná v behaviorálnej spánkovej medicíne v Rhythm Wellness, zdôraznila, že je dôležité rešpektovať prirodzený rytmus tela. Pre Newsweek povedala: "Cirkadiánny rytmus je zodpovedný za určenie toho, kedy sme najviac čulí, bdelí a produktívni. Ideálny čas, kedy sa každé ráno zobudiť, sa u každého človeka líši. Niektorým ľuďom by naozaj vyhovoval skorší čas vstávania a skorý začiatok práce."
"Týchto ľudí je však málo. Väčšina z nás nemá cirkadiánny rytmus, ktorý by podporoval tento skorý čas vstávania," povedala. Meersová vysvetlila, že optimálny čas vstávania väčšiny ľudí spadá do rozmedzia od 7:00 do 8:00 h a že "väčšina z nás jednoducho nie je pripravená začať pracovný deň tak skoro" kvôli cirkadiánnemu nesúladu.
Psychologička na pracovisku Marie-Helene Pelletierová, ktorá je asistentkou viceprezidenta spoločnosti Sun Life U. S., pre Newsweek povedala, že nejde len o hodiny: "Tá chytľavá rada ‚štart o ôsmej ráno‘ možno znie dobre, ale kúzlo nie je v hodine. Je to v tom, že sa do práce nevrháte hneď po prebudení."
"Dôležitejšie je dať si priestor medzi prebudením a prácou," dodala Pelletier. "Príliš skorý začiatok po vstávaní môže v skutočnosti narušiť kvalitu vášho spánku - váš mozog cíti, že sa blíži "nával", a môže vám sťažiť zaspávanie počas bežných krátkych nočných prebudení."
Ochorenia srdca a iné zdravotné riziká
Meersová poukázala na významné dlhodobé zdravotné riziká pri pretrvávajúcom nesprávnom nastavení cirkadiánneho času. Varovala: "Existujú kardiovaskulárne účinky - zvýšené riziko srdcových ochorení, hypertenzie a mŕtvice - ako aj metabolické problémy - zvýšené riziko obezity a cukrovky 2. typu."
Výskum tieto tvrdenia podporuje. V štúdii z roku 2022 v časopise Journal of Clinical Sleep Medicine sa zistilo, že práca na zmeny, ktorá narúša cirkadiánny rytmus, je spojená so závažnými zdravotnými problémami vrátane infarktu a cukrovky. Ďalšia štúdia z roku 2023 v časopise Journal of Investigative Medicine uvádza, že narušenie cirkadiánneho rytmu môže zvyšovať riziko vzniku rakoviny hrubého čreva.
Sanam Hafeezová, neuropsychologička z New Yorku, ktorá je riaditeľkou organizácie Comprehend the Mind, si tiež všimla, ako skoré začiatky narúšajú kľúčové návyky. Pre Newsweek povedala: "Keď sa práca začína skoro, mnohí ľudia majú ráno menej času na dôležité návyky, ako je cvičenie alebo dobré raňajky. Vynechanie cvičenia môže viesť k zníženiu energie a zvýšeniu stresu počas celého dňa. Vynechanie zdravých raňajok znamená, že vaše telo a mozog nedostanú palivo, ktoré potrebujú na dobrú prácu."
Preťaženie mozgu
Spánok zohráva kľúčovú úlohu pri čistení mysle. "Spánok tiež pomáha odstraňovať nepotrebné informácie, takže vaša myseľ zostáva bystrá," povedala Hafeezová. "Bez tohto vyčistenia sa váš mozog preťažuje a pamäť sa stáva menej spoľahlivou."
Pelletierová to zopakovala a varovala pred tým, aby sme sa hneď vrhli do práce. "Práca hneď od začiatku vás môže zanechať v hmle. Táto ospalosť - takzvaná spánková zotrvačnosť - môže trvať až hodinu, preto je rozumné dať mozgu čas na úplné prebudenie, aby ste dosiahli ostrejšie myslenie a lepší výkon," povedala.
Znížená schopnosť sústrediť sa a riešiť problémy
Meersová vysvetlila, ako nesprávne nastavenie cirkadiánneho cyklu narúša sústredenie a koordináciu, pričom uviedla, že "spôsobuje poruchy v našej schopnosti udržať pozornosť, spracovať informácie a ovplyvňuje našu vizuálno-motorickú výkonnosť - sme neobratnejší, pomalšie reagujeme".
Hafeezová povedala: "Nedostatok spánku sťažuje dlhodobú pozornosť. Myšlienky sú pomalšie a je ľahšie sa pomýliť alebo prehliadnuť detaily. Riešenie problémov si vyžaduje viac úsilia, pretože myseľ nedokáže tak dobre udržať a triediť informácie."
Pelletierová radí, aby ste si dali načas, než sa pustíte do zložitých úloh: "Ak vaša práca zahŕňa nejaký druh kreativity alebo zložitého myslenia, je ešte dôležitejšie poskytnúť si túto rezervu."
Horšia pamäť
"Spánok zohráva kľúčovú úlohu, pretože pomáha mozgu ukladať a organizovať informácie z celého dňa," poznamenala Hafeezová. "Bez dostatočného spánku je tento proces prerušený, takže informácie sa neukladajú správne. To sťažuje neskoršie vybavovanie si faktov alebo zručností."
Menej produktívny, náchylnejší na chyby
Príliš skorý začiatok pracovného dňa sa môže obrátiť proti vám. "Začiatok práce pred ôsmou hodinou ráno môže znížiť produktivitu, pretože mnohí ľudia sa ešte úplne neprebudili," povedala Hafeezová. "Dokončenie úloh trvá dlhšie, pretože váš mozog nepracuje najlepšie. Chyby sú častejšie, keď ste ospalí."
Pelletierová odporučila postup nazývaný "opätovné pripútanie sa k práci", ktorý uľahčuje vstup do dňa. "Premyslite si svoje hlavné priority alebo sa nezáväzne porozprávajte o dni, ktorý vás čaká, so svojím partnerom pri raňajkách. Táto malá mentálna rozcvička môže mať veľký význam."
Zvýšený stres a duševné poruchy
"Príliš skoré vstávanie môže spôsobiť, že sa budete cítiť ospalí a podráždení," povedal Hafeez. "Nedostatok spánku môže časom viesť k stresu a úzkosti. Môžete sa cítiť citlivejší alebo preťažení malými problémami. Nedostatok odpočinku môže tiež znížiť vašu trpezlivosť s ostatnými."
"Klesá aj emocionálna kontrola, čím sa reakcie stávajú intenzívnejšími a ťažšie zvládnuteľnými," dodala. "Stres sa pociťuje ťažšie a častejšie sa objavujú výkyvy nálad."
Podľa Hafeezovej môže skorý pracovný rozvrh poškodiť aj vaše vzťahy: "Skorý pracovný čas môže tiež sťažiť trávenie času s priateľmi alebo rodinou, ak sú ich rozvrhy v neskorších hodinách. To môže spôsobiť pocit osamelosti alebo odlúčenia, čo má vplyv na duševné zdravie a celkové šťastie."
Pelletierová radí: "Namiesto toho, aby ste sa sústredili na to, aby ste nepracovali, sústreďte sa na dobrý začiatok dňa. Investujte do aktivít, ktoré zvyšujú vašu náladu a budujú odolnosť - napríklad strečing, ľahký pohyb alebo meditácia. Tie nie sú len "príjemné", ale chránia vaše duševné zdravie."
