Pondelok, 10. máj 2021. Meniny má Viktória, zajtra Blažena.

Vedci odhalili odporný dôsledok stáročného incestu v kráľovských rodinách

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: profimedia.sk
22.04.2021 12:12

LOS ANGELES - V priebehu histórie bolo v európskych kráľovských rodinách pomerne časté kríženie medzi príbuznými. Dialo sa tak najmä v snahe upevniť moc. Malo to ale výrazné negatívne dopady, najmä čo sa týka potomkov takéhoto incestu. Odborníci zanalyzovali panovníkov medzi rokmi 990 a 1800 a zistili zaujímavé veci.


Nová analýza od Sebastiana Ottingera a Nica Voigtländera z Kalifornskej univerzity sa zaoberala možným účinkom príbuzenského kríženia na európskych vládcov žijúcich medzi rokmi 990 až 1800. Výskumy totiž naznačujú, že ľudia narodení z incestu majú sklon k nižšej inteligencii. 

VIDEO Bratranec a sesternica sa do seba zamilovali: Teraz čakajú dieťa, ale môžu na to doplatiť

Experti skúmali 331 európskych panovníkov, pričom použili predchádzajúcu analýzu amerického historika Adama Woodsa, ktorý na základe spisov mnohých ďalších historikov analyzoval inteligencie jednotlivých členov kráľovstiev. To skombinovali so zmenami v oblasti kontrolovanej vládcami počas ich vládnutia. Na meranie úrovní príbuzenskej plemenitby sa tím zameral nielen na rodičov panovníka, ale aj na príbuznosť ich predkov, ktorá pochádza z genealogickej databázy európskych panovníkov. Ako príklad použili španielskeho kráľa Karola II. z rodu Habsburgovcov, ktorého identifikovali ako jedinca s najvyšším koeficientom príbuzenskej plemenitby. Vedci tvrdia, že je "viac inbredný ako potomok súrodencov", napriek tomu, že jeho rodičia sú "iba" strýko a neter. "Toto poukazuje na dôležitú vlastnosť nášho prostredia, a to, že značná časť pozorovaného príbuzenského kríženia nie je výsledkom iba jednej generácie príbuzenského párenia, ale je skôr poháňaná hromadením príbuzenského kríženia v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami," vysvetľuje Ottinger. 

Karol II.
Vedci odhalili odporný dôsledok
Zdroj: profimedia.sk

Vedci dbali na zohľadnenie ďalších faktorov, napríklad keď si vladár zobral dieťa kráľa alebo kráľovnej, epizódy cudzej vlády a zároveň vládcov porovnávali s panovníkmi z tej istej krajiny. "Negatívne účinky príbuzenského kríženia boli pochopené až v 20. storočí, ak vôbec. Panovníci verili, že príbuzenská plemenitba pomáha zachovať nadradené kráľovské vlastnosti. Okrem toho nebol známy úplný stupeň pokrvnej príbuznosti (genetická podobnosť) kvôli zložitým, vzájomne prepojeným rodokmeňom po celé generácie," píše sa v záverečnej správe. 

Vedci odhalili odporný dôsledok
Zdroj: Getty Images

Nie je prekvapením, že výskumníci zistili, že u európskych kráľovských rodín dochádzalo k progresívnemu poklesu inteligencie, keď sa zvýšila príbuzenská plemenitba. Taktiež odhalili, že schopnosť vládcu bola silne spojená s úrovňami príbuzenského kríženia. To znamená, že čím viac bol vládca inbredizovaný, tým horšie boli jeho výkony. Napríklad Karol II. bol telesne postihnutý, mal vážne psychické problémy a tiež sa narodil so znetvoreniami, pravdepodobne v dôsledku kríženia svojich predkov s príbuznými. Do svojich štyroch rokov nemohol chodiť, do ôsmich dokonca ani rozprávať. Po jeho smrti nastúpila nová dynastia na čele s Karolom III. Jeho rodičia boli bratranci tretieho stupňa. Odborníci napokon poukázali na to, že korelácia medzi úrovňami príbuzenského kríženia a úspechom panovníka bola zmiernená aktívnymi parlamentmi, ktoré mohli obmedziť právomoci vládcov. 


Galéria

Ilustračné foto

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/pk

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články