BOSTON - Les ukrytý pod vodnou hladinou v americkom štáte Alabama sa môže stať cenným zdrojom surovín pre farmaceutický a biotechnologický priemysel. V kmeňoch prehistorických stromov totiž prežíva vzácna fauna. Jej vzorky už skúmajú vedci z Northeastern University a University of Utah.
Na brehoch prehistorickej rieky v Alabame stál zhruba pred 60-tisíc rokmi cyprusový les. Jeho stromy postupne odumierali, padali na jej dno a neskôr ich zaliala morská voda. Pod nánosmi bahna zostali ukryté až do roku 2004, kedy ich v mimoriadne dobrom stave odhalil hurikán Ivan, ktorý sa prehnal pobrežím Mexického zálivu. O ich drevo sa začali vlani v decembri zaujímať tímy vedcov a priniesli na povrch prvé vzorky, ktoré zostali vďaka nedostatočnému prísunu kyslíka takmer nedotknuté. "Potápanie v týchto miestach prináša zvláštny pocit návratu v čase. Drevo je stále živé a udržuje si svoju vnútornú farbu," uviedol člen výskumného tímu Brian Helmuth.
Nearly 60k yrs ago, a bald cypress forest flourished on the banks of the Gulf of Mexico. Now, a team of our scientists are working w/@Northeastern & @oceanexplorer to unlock its secrets, including the potential for new compounds for medicine & biotech.pic.twitter.com/Rn1fIEBNpH
— University of Utah (@UUtah) April 6, 2020
Kmene konzervované na dne starej rieky nielen odhaľujú pohľad na geologickú minulosť regiónu, ale zároveň poslúžili ako farma pre viaceré živočíchy a mikroorganizmy žijúce v dokonalej symbióze. Táto fauna je preto veľmi cenná najmä pre farmaceutický a biotechnologický priemysel. Z viac ako tristo živočíšnych druhov objavených v lese sa stredobodom záujmu stal najmä malý mäkkýš pripomínajúci morského termita, ktorý napáda prehistorické drevo a živí sa ním. Pozornosť odborníkov pritiahol na základe predchádzajúcej štúdie zameranej na sledovanie baktérií v morských červoch. Práve tie slúžia na výskum antibiotík, pretože liečivá vyrobené zo symbiotických mikróbov produkujú menej toxicity než voľne žijúce baktérie.
Vedci extrahovali sto kmeňov baktérií, pričom veľa z nich je neznámych. Pri dvanástich kmeňoch už došlo k sekvenovaniu DNA, ktoré budú využité pri vývoji nových liečiv. Enzýmy vyprodukované pri trávení dreva zasa nájdu využitie pri výrobe papiera, textilu, potravín a obnoviteľných palív. Súčasná pandémia však bádanie vedcov v teréne zastavila; väčšinu času teraz trávia v laboratóriu. "Dúfame, že roboty pod hladinou vyrobia dostatok záznamov, čo nám umožní vytvoriť 3D vizualizáciu, aby sme vedeli, ako tento les vyzeral," uzavrel laboratórny technik Francis Choi.
