Pohnutý život slávnej Boženy Němcovej (†41): Stroskotané manželstvo, najväčšou ranou pre ňu bolo...

Jej život mal k selanke veľmi ďaleko. "Telo moje ste mali, činy moje, moju úprimnosť, ale túžby moje šli do dialí," napísala raz v jednom liste. Výnimočné bolo Němcovej detstvo v Ratibořiciach, požehnané štvorročnou prítomnosťou neobyčajnej babičky. Inak mala chladný vzťah s rodičmi a nevydarené manželstvo, na druhej strane zas nadšenie pre literatúru a vlasteneckú činnosť. Němcová žila nekonformne, verila napríklad, že žena môže milovať troch mužov naraz. Väčšina kritikov si najviac cení optimizmus a nádej v jej dielach. 

Němcová sa zrejme narodila 4. februára 1820 vo Viedni ako Barbora Panklová Rakúšanovi Johannovi Panklovi a slúžke Terézii Novotnej. Dátum narodenia spochybňujú školské matriky, podľa ktorých sa narodila v roku 1817 či 1818. Niektorí bádatelia zas špekulujú o jej možnom šľachtickom pôvode, a to z okolia kňažnej Kateřiny Zahánskej, u ktorej Panklovci pracovali. Viacerí bádatelia si myslia, že Božena mohla byť dcérou mladšej sestry kňažnej, Dorothey von Bironovej a kniežaťa Clam-Martinica. Tímu odborníkov sa v roku 2017 podarilo po dvojročnom výskume získať mitochondriálnu DNA spisovateľky, čo by mohlo pomôcť pri vyjasnení jej pôvodu. 

Němcová prežila svoje detstvo v Ratibořiciach pri Českej Skalici. Ako sedemnásťročnú ju rodičia vydali za 32-ročného finančného komisára Josefa Němca. Kvôli jeho povolaniu sa rodina často sťahovala. Němec bol vlastenec, ale človek prchký a pre romantické predstavy svojej ženy nemal pochopenie, čo neskôr prispelo k rozvratu manželstva.

Ešte predtým ju ale začiatkom 40. rokov priviedol v Prahe do vlasteneckej spoločnosti, kde začala písať. Vtedy tiež začala zbierať materiál pre svoje rozprávky. Ľudové motívy pretvorila do literárnych textov a doplnila ich o podrobnosti z dedinského života. "Pridám, kde je potreba, zo svojho, a to nepekné vynechám," napísala o svojej metóde Němcová, ktorej rozprávky vyšli prvýkrát v rokoch 1845 - 1847 v siedmich zväzkoch ako Národné báchorky a povesti. Známe sú aj ich filmové adaptácie, napríklad Pyšná princezná, Princezná so zlatou hviezdou na čele, Bajaja, Tri oriešky pre popolušku, Princ a večernica či S čerty nejsou žerty. 

Najťažšie životné obdobie postihlo Němcovú po roku 1853, keď na tuberkulózu zomrel jej najstarší syn. A práve vtedy začala písať svoje najslávnejšie dielo. "Začala som na tom pracovať po Hynkovej smrti. Keď ma omrzelo vo svete žiť. Utiekla som do toho osamelého domčeka v malom údolí, k nohám svojej milej babičky," vyznala sa Božena, ktorá v tom čase žila pod dohľadom polície (kvôli vlasteneckej činnosti svojej i svojho manžela) a na jedlo pre ďalšie svoje tri deti si musela požičiavať peniaze. Po Babičke sa s plnou vervou vrhla do ďalšieho písania. "Mužovi sa nepáči, že sa úplne oddávam spisovateľstvu, radšej by videl, aby som virtuóznou žienkou v domácnosti bola," zverila sa Němcová priateľovi Helceletovi v liste z júna 1855. V tom čase okrem iného prispievala do literárnych almanachov, vydala Slovenské pohádky, napísala Divú Báru, ďalšiu prózu V zámku a podzámčí a svoj jediný román Podhorská dedina. 

V roku 1857 sa ale prehĺbila manželská kríza, Němec o dva roky neskôr podal žiadosť o rozvod. Němcová uvažovala o úniku, vrátane cesty do USA, nakoniec sa ale v septembri 1861 druhýkrát odsťahovala do Litomyšle. Síl jej ubývalo a gynekologické ťažkosti, ktorými trpela od narodenia svojho posledného dieťaťa v roku 1842, prerástli až do zhubného ochorenia. Pre chorú Boženu si potom v novembri 1861 prišiel Němec.

Zomrela v Prahe 21. januára 1862 vo veku nedožitých 42 rokov. Už pár dní nato bolo navrhnuté vybudovať na jej pražskom hrobe na Vyšehrade pomník, ktorý vďaka verejným zbierkam odhalili v roku 1869. O Božene Němcovej bolo natočených mnoho filmov.