Najväčšie letecké nešťastie v Československu na FOTO: Osudná chyba pilotov | Topky.sk

°C

Sobota, 14. december 2019. Meniny má Branislava, Bronislava, zajtra Ivica.

Najväčšie letecké nešťastie v Československu na FOTO: Osudná chyba pilotov

Z lietadla ostali po páde len trosky, v ktorých zahynuli všetci pasažieri aj posádka
Z lietadla ostali po páde len trosky, v ktorých zahynuli všetci pasažieri aj posádka
Zdroj: TASR
24.11.2016 12:52

BRATISLAVA/PRAHA - Najhoršie letecké nešťastie v histórii Československa sa stalo pred 50 rokmi len pár kilometrov od bratislavského letiska. Bulharský Iľjušin Il-18 narazil 24. novembra 1966 v plnej rýchlosti do svahov Malých Karpát krátko po tom, čo po neplánovanom medzipristátí v slovenskej metropole odštartoval na ďalšiu cestu. Žiadny zo 74 cestujúcich na pravidelnej linke zo Sofie do Berlína ani osem členov posádky nemal šancu nehodu na vrchu zvanom Sakrakopec prežiť.


Miesto nešťastia sa nachádzalo v lese, iba pár kilometrov od bratislavskej Rače, ani to ale nemohlo ľuďom na palube pomôcť. Prevažná väčšina z nich totiž zahynula už v okamihu nárazu, niekoľko málo preživších podľahlo zraneniam a následkom požiaru ešte predtým, než sa v nevľúdnom novembrovom popoludní dostala na zle prístupné miesto pomoc. "Okrem vetriesky a traktora sa tam iná mašina nevydriapala," spomínal jeden zo svedkov katastrofy. 

"V dĺžke bezmála tisíc metrov a šírke 40 až 50 metrov zostali len torzá stromov, otrhané pne, stromy vyvrátené z koreňov, dokonale oholené výkričníky stromov, ktoré stoja ako sviečky v márnici," opísal sugestívne miesto nešťastia slovenský denník Smena. "Obete sú roztrúsené na takmer 250 metrov dlhom úseku. Všade, kde nájdeš sedadlo, úlomok z niektorého krídla alebo nejaký kufor, leží nepochybne aj nejaká obeť," opísal tragédiu spravodajca Rudého práva. 

Najväčšie letecké nešťastie v
Zdroj: TASR

Najväčšie letecké nešťastie v
Zdroj: TASR

Kým následky nehody, pri ktorej okrem 45 Bulharov, 16 Maďarov piatich Čechoslovákov a piatich Nemcov zomreli aj cestujúci z Brazílie, Čile, Švajčiarska, Veľkej Británie, Argentíny, Japonska, Hondurasu a Tuniska, boli jasné prakticky okamžite, presné príčiny zostávajú dodnes neznáme. Vyšetrovanie síce prišlo s niekoľkými verziami, žiadnu z nich sa ale nepodarilo bezvýhradne potvrdiť. Aj kvôli tomu, že v tom čase lietadlá ešte neboli bežne vybavené čiernymi skrinkami.

Isté sú tak len časové údaje, trasa letu a samozrejme miesto nehody. Bulharský II-18 pristál v Bratislave krátko predpoludním, pretože v Prahe, kde bola plánovaná zastávka, bolo zlé počasie. Neskôr poobede sa ale meteorologická situácia zlepšila, a tak sa lietadlo dve minúty pred pol piatou vydalo znovu na cestu. Podľa pokynov dispečera malo najprv letieť pozdĺž Malých Karpát vo výške tristo metrov a čakať, ako pred ním letiaci Iľjušin II-14 ČSA uvoľní miesto na oblohe. Bulharskí piloti sa ale inštrukciami riadili len chvíľu; a potom namierili so strojom priamo proti horskému masívu, ktorý začína zhruba sedem kilometrov severozápadne od bratislavského letiska. Osem minút po vzlete tak takmer plne obsadený iľjušin narazil do svahu Sakrakopec. Počas vyšetrovania sa objavilo niekoľko teórií, od chybného nastavenia frekvencie rádiomaják posádkou až po vplyv zlého počasia, kvôli ktorému piloti až do poslednej chvíle nevideli, že sa rúti.

Najväčšie letecké nešťastie v
Zdroj: TASR

Isté sú tak len časové údaje, trasa letu - a samozrejme miesto nehody. Bulharský Il-18 pristál v Bratislave krátko pred poludním, pretože v Prahe, kde bola plánovaná zastávka, bolo zlé počasie. Neskôr popoludní sa ale meteorologická situácia zlepšila, a tak sa lietadlo dve minúty pred pol piatou vydal znovu na cestu. Podľa pokynov dispečera mal najprv letieť pozdĺž Malých Karpát vo výške 300 metrov a čakať, ako pred ním letiaci Iľjušin Il-14 ČSA uvoľní miesto na oblohe.

Lovci duchov vyšetrovali na mieste najväčšej leteckej tragédie v Československu: A niečo nahrali!

Bulharskí piloti sa ale inštrukciami riadili len chvíľu - a potom namierili so strojom priamo proti horskému masívu, ktorý začína zhruba sedem kilometrov severozápadne od bratislavského letiska. Osem minút po vzlete takmer plne obsadený Iľjušin narazil do svahu Sakrakopec. Počas vyšetrovania sa objavilo niekoľko teórií, od chybného nastavenia frekvencie rádiomajáka posádkou až po vplyv zlého počasia, kvôli ktorému piloti až do poslednej chvíle nevideli, že sa rútia priamo proti krajine. Objavili sa aj špekulácie, že nehoda bola v skutočnosti atentátom na bulharského generála Ivana Byčarova, ktorého meno je na zozname obetí. Podľa všetkého ale ide len o konšpirácie. Vyšetrovacia komisia, vedená československými odborníkmi, vo svojej záverečnej správe uviedla, že "najpravdepodobnejšou príčinou bola nedostatočné zhodnotenie terénnych a poveternostných podmienok v okruhu letiska v Bratislave posádkou lietadla a neprispôsobeniu letu týmto podmienkam". 

Najväčšie letecké nešťastie v
Zdroj: TASR

Nehoda bulharského iľjušinu zostáva aj po pätdesiatich rokoch najhorším leteckým nešťastím, ktoré sa stalo v Česku aj na Slovensku. Druhým najhorším je pád juhoslovanského lietadla DC-9 letiaceho od Jadranského mora v Suchdole pri Prahe, pri ktorom zomrelo 75 ľudí a štyria podľahli zraneniam v nemocnici. Tretie miesto v smutnom rebríčku patrí katastrofe II-18 ČSA na linke z Prahy, ktorý sa krátko pred pristátím sa zrútil do jazera Zlaté piesky neďaleko Bratislavy. Zomrelo vtedy 76 ľudí. 


Galéria

Z lietadla ostali po

Nástroje k článku



ZDROJ: ČTK, np
FOTO: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články