PREŠOV/SYDNEY - Nejedna povala či pivnica starých domov skrýva stratené poklady z čias minulých. Nedávno takto v Prešove objavili cennosti so skutočne nevyčísliteľnou hodnotou - aspoň tou historickou. Akoby zázrakom sa pritom ich nálezcovi podarilo vypátrať majiteľov tejto zbierky rodinných predmetov, a to po viac ako 70 rokoch!
Temnou súčasťou histórie mnohých rodín sú aj bolestivé spomienky na obdobie druhej svetovej vojny, v ktorej Adolf Hitler pripravil o život okolo šesť miliónov Židov. Po celom svete napriek tomu žijú deti a vnúčatá tých, ktorým sa akoby zázrakom podarilo prežiť holokaust v niektorom z mnohých koncentračných táborov. Rodina Samuela Gottschalla na neho spomínala s láskou, no dôkazy o jeho živote sa našli až teraz, vďaka Imrichovi Giraškovi (46) z Prešova.
Rabín Samuel Gottschall (1878-1944) mal spolu so svojou manželkou Jenni Evou Scheuerovou päť detí, pobyt v Aušvic-Birkenau však prežil len najstarší Benjamin Béla Vojtech. Do koncentračného tábora ich deportovali v roku 1942 spolu s ďalšími zhruba 6-tisíc židmi z okolia Prešova. V dome, v ktorom žili, Imrich Girašek objavil hotový poklad, cenné dedičstvo. Rodinné fotografie a osobné veci pripomenuli vnučke Samuela Gottschalla, Eve Wittenbergovej (66) zo Sydney, čím si jej rodina v Európe prešla.
Objav za milión
Girašek mal známym pomôcť opraviť strechu, to ešte netušil, čo nájde na povale. „Vlastnia dom od 60.-tych rokov. Nezaujímali sa veľmi o to, čo som našiel, ale ja som sa nemohol prinútiť, aby som tie veci vyhodil,“ hovorí o svojom náleze bývalý vojak. Okrem fotografií objavil aj prázdne, zrejme vykradnuté šperkovnice, ako aj neporiadok naznačujúci, že cennosti neboli jediné, čo zmizlo. Pre potomkov Gottschallovcov však majú nevysloviteľnú cenu najmä dokumenty.
Vzápätí po zverejnení príbehu sa totiž dočkali slov podpory z celého sveta. Každá židovská rodina, ktorá prišla o niektorého z členov v koncentračných táboroch, súcitila s Evou a jej bratom Alexom. Nacisti totiž nielen zabíjali židov, ale pripravili ich aj o všetok majetok a rodinnú históriu. Nájsť cenné pripomienky minulých životov svojich predkov je pre väčšinu takýchto rodín hotovým zázrakom.
Prežiť sa podarilo iba jednému
Otec Evy a Alexa, Benjamin Gottschall (1907 – 1978) bol takisto rabínom, a to už počas svojho pobytu v Československu. Narodil sa síce u našich južných susedov, no ako rabín viedol veriacich v Prešove. Pred vojnou sa oženil s Margaretou Glässnerovou, ktorá zahynula v koncentračnom tábore v Bergen-Belsen neďaleko Hannoveru. Počas pobytu v Aušvici Benjamin neprestal duchovne obohacovať svojich spoluväzňov, nacisti na to akoby zázrakom neprišli. V júni 1944 ho poslali do továrne na výrobu syntetického benzínu pri Drážďanoch, kde bol o necelý rok neskôr oslobodený. V tom čase však už mal tuberkulózu.
Po vojne Benjamin ostal v Prahe, kde sa opäť oženil, a to s Janou Prágerovou, dcérou rabína z Topoľčian. Komunistický režim však odmietal, preto sa spolu s jedným už narodeným (Eva) a druhým dieťaťom na ceste (Alex) rozhodol odísť do Austrálie. Okamžite sa popri práci v továrni začal učiť angličtinu, časom sa zoznámil s rabínom Morrisom a pokračoval v tom, čo vedel najlepšie. Najprv viedol židovskú komunitu vo Wellingtone na Novom Zélande, potom v Queenslande a nakoniec v Sydney až dokým ho rakovina v roku 1973 nepripútala na lôžko. Stal sa jedným z pilierov židovskej komunity v Sydney.
