HAVANA - Kubánske zdravotníctvo, svojho času jedno z najlepších v Latinskej Amerike, sa potýka s krízou, ktorú tento rok bezprecedentne zhoršilo americké ropné embargo. Každodenné výpadky elektriny, často spojené so zastavením dodávok vody, postihujú tiež nemocnice, ktoré aj preto majú na čakacích listinách na chirurgickú operáciu vyše 100.000 pacientov. Rastú napríklad aj počty nakazených horúčkou chikungunya, ktorú prenášajú komáre, množiace sa v haldách odpadkov na uliciach, na ktorých odvoz nie je palivo, opísal server CiberCuba.
"Prečo by som chodila do nemocnice? Tam sú davy ľudí s horúčkou, akú som mala ja. Lenže zdravotníci tam nemajú ani kapacitu na vykonanie testov, ani injekčné striekačky na odber krvi," opísala tento týždeň kubánska novinárka Yoani Sánchezová, u ktorej sa prejavili príznaky tejto horúčky."Kvôli výpadkom prúdu v nemocnici nejazdia výťahy a v tomto stave by som 14 poschodí nevyšla," dodala. Choroba v posledných mesiacoch zasiahla veľkú časť jej rodiny i susedov, takže jej lekárnička je prázdna. Našla len dve tabletky dipyrónu (metamizol) na bolesť a teplomer si požičala u susedov.
S nedostatkom liekov sa na Kube ale stretávajú aj nemocnice a lekárne majú takmer prázdne regály. Server CiberCuba napísal, že tento rok v apríli na Kube chýbalo asi 70 percent liekov zo základného zoznamu liečiv a že podľa prieskumu si len asi päť percent Kubáncov dokáže lieky bez väčších problémov zaobstarať. Výrobu liekov, rovnako ako všetko ostatné, v krajine komplikujú mnohohodinové každodenné výpadky elektriny.
To, že je kubánske zdravotníctvo na pokraji kolapsu, priznal tento rok vo februári aj tamojší minister zdravotníctva José Ángel Portal, ktorý krízu pričítal americkému ropnému embargu. Podpredseda kubánskej komunistickej vlády Eduardo Martínez Díaz americké sankcie označil dokonca za "genocídu". "Máme zavreté výrobné závody, pretože nemajú palivo. Táto blokáda je skutočnou genocídou. Neviem, ako inak to opísať," povedal Martínez Díaz.
Podľa opozície ale stojí za prepadom kubánskeho zdravotníctva, ktoré sa zhoršuje už viac rokov, masová emigrácia lekárov, korupcia a roky nedostatočných investícií do zdravotníckej infraštruktúry. Napríklad novorodenecká úmrtnosť na Kube vzrástla od roku 2018 z 0,4 percenta na takmer jedno percento v roku 2025. Tento rok to v Havane bolo dokonca 1,4 percenta, čo bolo najviac v kubánskej metropole za viac ako dvadsať rokov.
Kuba zažíva aj demografickú krízu. Vlani sa tam narodilo iba 68.051 detí, čo bolo asi o 3100 menej ako v roku 2024. Pôrodnosť na Kube klesá už dlho a asi 26 percent populácie je tam teraz starších ako 60 rokov. Počet obyvateľov sa aj v dôsledku emigrácie znížil podľa agentúry EFE od roku 2017 z asi 11,2 milióna na 9,4 milióna koncom minulého roka. Len v roku 2025 krajinu opustilo na štvrť milióna ľudí.
Kuba sa mnoho rokov potýka s ekonomickou krízou, ku ktorej prispeli aj americké sankcie. Tie zostril americký prezident Donald Trump, ktorý tento rok v januári nariadil zastavenie venezuelských dodávok ropy na Kubu po tom, ako americké jednotky uniesli venezuelského autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura. Trump tiež koncom januára podpísal dekrét, podľa ktorého hrozia clá každej krajine, ktorá by ropu na Kubu dodávala. Spotreba elektriny na Kube je pokrytá za dve tretiny dovozom palív, do vlaňajška to bola najmä ropa z Mexika a Venezuely. Palív nie je na Kube dosť ani pre zásobovanie obchodov, na zvoz odpadkov či na dopravu ľudí do práce. Niektorí vymýšľajú rôzne nevšedné alternatívy, napríklad auto prerobené na drevené uhlie. V uliciach Havany začali jazdiť tiež taxi na solárne panely, uviedla tento týždeň CNN.
