MOSKVA - Krym, ktorý Vladimir Putin roky prezentoval ako jeden z najväčších úspechov svojej vlády, sa pre Moskvu mení na čoraz väčší problém. Ukrajina systematicky útočí na zásobovacie trasy a infraštruktúru polostrova, kde sa prehlbujú výpadky energií aj nedostatok paliva. Prípadná strata strategického územia by bola pre šéfa Kremľa mimoriadne tvrdým úderom.
Keď Rusko v roku 2014 anektovalo Krym, Vladimir Putin mohol doma hovoriť o historickom úspechu. Moskva rýchlo ovládla polostrov a neskôr ho začlenila do svojho vojenského systému. Vo februári 2022 sa stal jedným z nástupných priestorov ruskej invázie na Ukrajinu.
O viac ako štyri roky neskôr sa však situácia výrazne zmenila. Kyjev sa už nesústreďuje iba na jednotlivé vojenské ciele. Postupnými údermi sa snaží narušiť logistické spojenia a obmedziť schopnosť Ruska využívať Krym ako bezpečné vojenské zázemie.
Kyjev sa snaží polostrov odrezať
Jedným zo symbolov ruskej kontroly zostáva Krymský most cez Kerčský prieliv. Strategické spojenie s ruskou pevninou už Ukrajina opakovane zasiahla. Útoky mali nielen praktický význam pre zásobovanie, ale poškodili aj obraz Moskvy ako sily schopnej kľúčovú stavbu spoľahlivo chrániť.
Tlak sa postupne rozšíril na ďalšie logistické a energetické ciele. Rádio Slobodná Európa upozornilo, že energetická kríza na Kryme už zasiahla aj kritické služby vrátane dodávok vody. V niektorých mestách prerušili električkovú dopravu a miestne úrady zriadili centrá núdzovej pomoci. Koncom júna vyhlásili Ruskom dosadené úrady na polostrove mimoriadny stav.
Obyvatelia čelia výpadkom elektriny, problémom s palivom a narušenému zásobovaniu. Problémy sa premietli aj do cestovného ruchu. Počet rezervácií na Kryme sa podľa údajov z júna v priebehu dvoch týždňov medziročne prepadol o 58 percent.
Dlho pritom medzi časťou obyvateľov prežívalo presvedčenie, že polostrov zostane napriek vojne ušetrený od jej najvážnejších dôsledkov.
„Moja matka bola presvedčená, že ani Rusko, ani Ukrajina na Krym nezaútočia. Aj keď na Krym lietali ukrajinské rakety, hovorila, že Krym je špeciálny,“ opísala pre Politico Oleksandra, ktorej matka žije na okupovanom polostrove.
Nová vlna útokov zasiahla ruskú lodnú dopravu
Situácia sa ešte viac vyostrila v posledných dňoch. Ukrajina od 6. do 14. júla podnikla bezprecedentnú sériu dronových útokov proti ruskej lodnej doprave v Azovskom mori. Zasiahnutých bolo podľa dostupných údajov 116 plavidiel vrátane tankerov, nákladných a podporných lodí.
Cieľom operácie je narušiť ruskú vojenskú logistiku a dodávky paliva na okupované územia vrátane Krymu. Obmedzenie lodnej dopravy zasiahlo aj prístup ku Kerčskému prielivu a Moskva začala pripravovať presmerovanie časti prepravy cez čiernomorské a baltské prístavy.
Práve útoky na tankery zásobujúce okupovaný polostrov už prispeli k nedostatku paliva a dočasnému prideľovaniu pohonných látok.
Ukrajinská stratégia tak nadobúda čoraz jasnejšie kontúry. Namiesto priameho frontálneho útoku sa Kyjev pokúša systematicky oslabovať dopravné tepny, sklady, energetické zariadenia a ďalšie prvky, bez ktorých je dlhodobé vojenské využívanie Krymu oveľa náročnejšie.
Rusko posilňuje obranu pobrežia
Moskva zároveň počíta s možnosťou ďalšieho rozšírenia ukrajinských operácií. Rusko posilňuje obranu Krymu a pripravuje sa aj na potenciálne ukrajinské vyloďovacie operácie. Už júnové útoky vyradili alebo obmedzili prevádzku viacerých dôležitých spojení vrátane Čongarského mosta.
Priamy rozsiahly útok na polostrov by bol pre Ukrajinu mimoriadne náročnou vojenskou operáciou. Kyjev však môže už samotným vytváraním hrozby nútiť Rusko presúvať na Krym ďalšie systémy protivzdušnej obrany, vojakov a techniku.
Tieto sily potom Moskve môžu chýbať na iných úsekoch frontu. Ukrajina zároveň získala vďaka námorným a diaľkovým dronom schopnosť zasahovať ciele, ktoré Rusko ešte pred niekoľkými rokmi považovalo za relatívne bezpečné.
Strata Krymu by bola pre Putina osobnou porážkou
Význam polostrova ďaleko presahuje vojenskú geografiu. Anexia Krymu bola jedným zo základných momentov Putinovej imperiálnej politiky a podľa analytikov povzbudila Kremeľ k ďalším zásahom proti Ukrajine.
„Krym je zlatým kľúčom k ruským imperiálnym ambíciám,“ vyhlásil bývalý predstaviteľ ukrajinských tajných služieb Illia Pavlenko.
Polostrov má pre Rusko zároveň zásadný vojenský význam. Jeho prístavy a základne umožňovali Moskve premietať svoju silu v Čiernom mori a podporovať operácie aj mimo bezprostredného regiónu. Krym zohrával úlohu tiež pri ruskej podpore režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada v rokoch 2015 až 2024.
Prípadná strata kontroly nad územím, ktoré Putin viac ako desaťročie vykresľuje ako neoddeliteľnú súčasť Ruska, by preto mohla vážne poškodiť jeho autoritu. Pre Ukrajinu by zároveň predstavovala obrovský vojenský aj politický úspech.
Kyjev však nemusí Krym okamžite obsadiť, aby z neho získal strategickú výhodu. Už jeho postupná izolácia môže zvýšiť cenu, ktorú Rusko platí za udržanie polostrova. Z územia, ktoré malo symbolizovať Putinovu silu, sa tak môže stať miesto, kde bude Moskva nútená viazať čoraz viac zdrojov.
A práve Krym by sa v budúcnosti mohol stať aj jednou z najdôležitejších kariet pri prípadných rokovaniach. Moskva dlhodobo požaduje uznanie ruskej kontroly nad polostrovom. Čím väčší tlak však Ukrajina dokáže na Krym vyvinúť, tým vyššiu vyjednávaciu hodnotu môže toto územie pre Kyjev mať.
