BRATISLAVA - Najčastejšou príčinou utopenia býva precenenie síl. Rizikové sú aj skoky do neznámej vody, keď človek môže naraziť na dno, prekážku alebo nebezpečný predmet. V relácii TASR TV Zdravie to povedal záchranár Rastislav Klonga zo Záchrannej zdravotnej služby (ZZS) Bratislava.
Dôležité podľa neho je všimnúť si, že niekto má vo vode problém. Topenie v realite sa totiž výrazne líši od toho, čo poznáme z filmov. „Topenie je často vykresľované ako plieskanie o vodnú hladinu rukami a kričanie, no skutočnosť môže byť taká, že človek sa pomaličky ponára pod vodu,“ vysvetlil záchranár.
Ako dodal, pokiaľ plavec vykonáva vo vode koordinované pohyby, situácia môže byť v poriadku. Problém nastáva, keď už vidno nad vodou len časť hlavy a úporné, zvláštne pohyby rúk „Vtedy človek naozaj bojuje o život a o prežitie a treba mu pomôcť,“ zdôraznil.
Na čo dávať pozor?
Pri prvej pomoci treba podľa odborníka dávať pozor na to, aby topiaci sa nestiahol pod vodu aj svojho záchrancu. „Ak zistí, že sa má o čo oprieť a chytiť, môže sa začať po vás šplhať,“ upozornil. Pokiaľ je to možné, odporučil použiť plávaciu pomôcku, koleso, lano, palicu alebo tyč z dostatočnej vzdialenosti od topiaceho.
Ak je topiaci sa človek v bezvedomí, treba neodkladne volať linku tiesňového volania 155 a začať okamžite s resuscitáciou. „Pri človeku vytiahnutom z vody treba overiť, či reaguje na oslovenie, zatrasenie alebo bolestivý podnet a skontrolovať, či sa mu dvíha hrudník. Ak nereaguje a nedýcha, resuscitujeme v pomere 30:2, čiže 30 kompresií hrudníka a dva vdychy,“ vysvetlil Klonga.
Letným rizikom však podľa neho nemusí byť len voda, ku ktorej sa vyberieme. Záchranári sa v letných mesiacoch stretávajú s kolapsami spôsobenými teplom. Toto riziko sa však podľa záchranára dá znížiť, ak budeme dodržiavať základné pravidlá. „Ak musíte byť vonku, tak v tieni. K tomu fľaša vody, postupné pitie, obmedzenie fyzickej aktivity a pri práci vonku tienenie a vyšší príjem tekutín,“ poradil Klonga.
Účinok alkoholu je na slnku ešte nárazovejší
Optimálna na uhasenie smädu je podľa neho pitná voda alebo minerálka. „Sladená voda vám skôr vysuší hrdlo, keď dopijete,“ upozornil. Keď je príliš teplo, neodporúča ani alkoholické nápoje. „Alkohol potláča vnímanie reality a človek je smelší, ako by mal byť. Rizikové je preto kúpanie, bicyklovanie, vedenie motorky či skákanie do vody pod vplyvom alkoholu,“ konštatoval. Zároveň upozornil, že na slnku je účinok alkoholu ešte nárazovejší. „Keď si dáte jedno - dve pivká niekde pod strechou v tieni, prípadne v klíme a potom vyjdete von, tak sa hovorí, že slniečko vám kúpilo ešte tri ďalšie,“ vysvetlil.
Čo sa týka vody, podľa odborníka by mal človek denne vypiť 30 až 60 ml na kilogram telesnej hmotnosti. „Závisí to od fyzickej aktivity, teploty, vlhkosti, aj od toho, ako sa človek potí,“ spresnil. Osobitnú pozornosť v súvislosti s pitným režimom treba podľa neho venovať seniorom. „Seniori majú prah vnímania smädu posunutý, cítia ho veľmi neskoro alebo ho necítia vôbec,“ upozornil záchranár. „Preto by mali mať pohár s vodou stále pri sebe a piť pravidelne v malých dávkach,“ podotkol.
