NEW YORK - Ako sa vírusy prenášajú do iných krajín? Keď svet trpel na smrtiaci koronavírus a ešte sme nemali vakcínu, zamedzeniu jeho ďalšieho šírenia pomohol úplný lockdown. Ľudia zostali doma a svet sa zastavil. Prenos teda spôsobuje do veľkej miery cestovanie. Covidom sme si už prešli, ale na svete číhajú ďalšie zákerné vírusy. Pokiaľ veľa cestujete a nechcete sa stať pacientom nula, treba sa držať týchto prostých pravidiel.
Mnoho ľudí má v živej pamäti útrapy a bolesti, ktoré spôsobila pandémia koronavírusu a svet je v ďalšom ohrození. Z výletnej lode MV Hondius v Atlantickom oceáne sa začal šíriť nebezpečný hantavírus, na ktorí zomierajú ľudia.
Postupom času sa odhalilo, ako sa dostal do Európy aj na ďalšie kontinenty, či aké pravidlá panovali zo začiatku na samotnej lodi smrti. Boli to pochybenia, ktoré môžu viesť k ďalšej katastrofe pre ľudstvo.
Doktor Steven Quay načrtol cestovné chyby, ktorých sa dopúšťa takmer každý. Zarážajúce je, že práve takýmto spôsobom sa zo zdravého jedinca môže stať pacient nula.
1. Jaskyne s netopiermi
Začíname hneď zostra. Netopiere, jediné lietajúce cicavce s krídlami, sú pre niekoho zlaté, iným naháňajú strach. Ich prirodzené m domovom sú tiché, temné miesta, najmä jaskyne. A práve tu dvíhajú experti varovný prst.
Turisti by sa mali vyhýbať jaskyniam, o ktorých sa vie, že sú obývané netopiermi. Prenášajú najmä respiračné ochorenia, ktoré sa následne medzi ľuďmi veľmi ľahko šíria vzduchom. "Sú to mimoriadne zvieratá, ale aj veľkí prenášači vírusov a rôznych chorôb," dodal Quay.
2. Upratovanie
Pri upratovaní chalupy alebo domov si musíme dávať pozor na zametanie alebo čistenie výkalov po hlodavcoch. častice sa dostanú do vzduchu a my ich môžeme ľahko vdýchnuť. Odborníci preto odporúčajú používať v podobných priestoroch vlhčené čistiace prostriedky, prípadne ochranu tvárovej časti.
3. Plávanie v stojatej vode
Kto nemá rád plávanie? Na dovolenkách a výletoch si treba ale dávať pozor na stojatú vodu a rieky so slabým prúdom vody. Žije tu baktéria Leptospira, ktorá sa do prírody dostane z moču zvierat. Navyše príznaky sú podobné chrípke.
4. Dopĺňanie vody do fľaše z vodovodu
Turisti nemajú problém doplniť si vodu do fľaše na letisku v cudzine. Podľa Quayho robia chybu. On sám precestoval Strednú Ameriku bez ujmy na zdraví a komplikácie nastali až po tom, ako vypil drink s kontaminovaným ľadom. Podľa expertov na svetové choroby sú práve kontaminované potraviny a voda najväčším problémom šírenia chorôb v zahraničí.
Odporúča sa preto piť len vodu balenú vo fľaši a to najmä v krajinách a na miestach, kde je čistota vody otázna.
5. Túlavé psy, priateľské opice
Podobne ako na trhoch, aj tu si treba dávať pozor na kontakt s miestnymi zvieratami. Uhryznutia a škrabance nie sú suveníry, ale potenciálne spúšťače besnoty a bakteriálnej infekcie. Práve takto vznikajú ohniská nákazy.
6. Miestne špeciality a morské plody
V cudzine chceme poväčšine ochutnať to, čo doma nezoženieme. Mnoho ľudí nepohrdne mäsom z opice či hada. Divá zver však môže obsahovať baktérie, ktoré sa prenášajú na ľudí. Navyše mnohokrát sa takéto špeciality konzumujú takmer surové, čo umožňuje baktériám dlhšie prežiť.
Mäkkýše navyše filtrujú vodu, v ktorej žijú. Pokiaľ je kontaminovaná, mušle, ustrice a iné pochúťky môžu hromadiť nebezpečné množstvo baktérií, vírusov a parazitov. Riziko nákazy je zvýšené aj vtedy, keď sú morské plody nedostatočné tepelne upravené. Doktor Quay hovorí, že tu hrozí norovírus či hepatitída typu A.
7. Trhy, kde sa predávajú živé zvieratá
Jednou z prvých teórií šírenia koronavírusu bolo, že vypukol na miestnom trhu v čínskom Wuhane. Predávajú sa tu rôzne druhy mäsa, ktoré sú miestami len tak pohodené na stole. Zákazníci si tu môžu kúpiť aj živú zver. Odpadová voda, splašky, a veľká koncentrácia zvierat a ľudí an jednom mieste, je doslova rajom pre šírenie vírusov a baktérií.
8. Ignorovanie horúčky a príznakov choroby po návrate domov
Problémom u tzv. "pacienta nula" je, že musí byť otvorený a priamy. Keď sa už u niekoho zistí vysokonákazlivý vírus, takýto pacient musí lekárom jasne povedať, kde všade bol, kam išiel, čo jedol a s kým bol vo fyzickom kontakte. Takéto jednoduché, pravdivé a priame informácie môžu zachrániť milióny životov.