MOSKVA - Európski lídri aj bezpečnostní analytici čoraz častejšie hovoria o rizikovom období, počas ktorého by Rusko mohlo preveriť odhodlanie a jednotu NATO. Názory na mieru hrozby sa však rozchádzajú.
Okno príležitosti, ktoré znepokojuje Európu
Na stole je scenár, ktorý ešte donedávna pôsobil ako vzdialená hypotéza. Dnes sa o ňom diskutuje čoraz vážnejšie. Časť európskych politikov a expertov upozorňuje, že najbližšie roky môžu byť pre bezpečnosť kontinentu rozhodujúce.
Podľa nich sa totiž formuje takzvané „okno príležitosti“, ktoré by Moskva mohla využiť na otestovanie súdržnosti Severoatlantickej aliancie. Dôvodom je kombinácia faktorov – neistý vývoj v Spojených štátoch aj pomalšie tempo budovania obranných kapacít v Európe.
Fínsky europoslanec Mika Aaltola pre portál Politico varoval, že kritické momenty môžu prísť skôr, než sa očakáva. „Niečo sa môže odohrať veľmi skoro – existuje ruské okno príležitosti,“ upozornil.
Slabnúce väzby cez Atlantik
Kľúčovú úlohu podľa Aaltolu zohráva aj vývoj vzťahov medzi Európou a Spojenými štátmi. Tie sa podľa neho menia spôsobom, ktorý môže oslabiť spoločnú obranu.
„Spojené štáty sa postupne sťahujú z Európy, transatlantické väzby sa narušili a Európska únia zatiaľ nie je pripravená prevziať plnú zodpovednosť sama,“ uviedol.
Práve tento mocenský medzipriestor môže byť podľa niektorých analytikov pre Rusko lákavý.
Skôr tlak než otvorená vojna
Odborníci však neočakávajú klasickú inváziu na územie členského štátu NATO. Reálnejšie sú podľa nich menšie, ťažšie uchopiteľné operácie, ktoré by mohli narušiť jednotu spojencov bez toho, aby automaticky spustili kolektívnu obranu.
Aaltola upozorňuje, že Moskva môže cielene balansovať na hrane aktivácie článku 5.
Medzi zvažovanými scenármi sa objavujú útoky pomocou dronov, incidenty v Baltskom mori či aktivity v arktickom priestore. „Môže ísť o dronové operácie, zásahy v Baltskom mori alebo niečo v Arktíde. Takýto útok si nevyžaduje nasadenie vojakov ani prekročenie hraníc,“ vysvetlil.
Snaha odviesť pozornosť od Ukrajiny
Podľa bývalého litovského ministra zahraničných vecí Gabrieliusa Landsbergisa môže byť cieľom Ruska rozšíriť napätie do ďalších regiónov. Takýto krok by Moskve mohol priniesť strategickú výhodu a zároveň znížiť tlak na rokovania o vojne na Ukrajine.
Aj malý krok môže spustiť veľký efekt
Niektorí politici upozorňujú, že aj relatívne drobný incident môže mať výrazné následky. Fínsky politik Ville Niinistö hovorí o psychologickom rozmere možných operácií.
„Môže to byť malý krok, ktorý nás vystraší a oslabí podporu Ukrajiny,“ uviedol. Zároveň však pripomenul, že Rusko nie je neporaziteľné a konanie z núdze môže byť rovnako riskantné.
Európa je nejednotná
Ako píše Ukrajinská pravda, medzi európskymi krajinami nepanuje jednotný pohľad na vážnosť situácie. Kým niektoré štáty tlačia na rýchle posilnenie obrany, iné volia zmierlivejší tón.
Estónsky prezident Alar Karis napríklad poukazuje na vyčerpanie ruských síl vo vojne na Ukrajine. „Rusko je momentálne silno viazané na Ukrajine. Nemyslím si, že má kapacity na otvorenie konfliktu v Pobaltí,“ povedal.
Opatrnosť namiesto paniky
Podobný postoj zaujímajú aj predstavitelia NATO. Nevidia bezprostrednú hrozbu, no zároveň varujú pred uspokojením.
Aliancia vníma Rusko ako aktéra, ktorý sa pripravuje na dlhodobú konfrontáciu so Západom. Preto zdôrazňuje potrebu ostražitosti, aj keď priame riziko útoku aktuálne nepovažuje za vysoké.
Nikto nečakal ani Ukrajinu
Aj hlasy, ktoré situáciu hodnotia opatrnejšie, pripúšťajú, že vývoj môže byť nepredvídateľný. Skúsenosť z posledných rokov totiž ukazuje, že aj scenáre považované za nepravdepodobné sa môžu naplniť.
„Nikdy neviete. Veď ani vojnu na Ukrajine nikto nečakal,“ dodal Karis.
