WASHINGTON - Väčšina krajín Severoatlantickej aliancie (NATO) informovala Spojené štáty, že sa nechcú zúčastniť na vojenskej operácii USA proti režimu v Iráne, a to napriek tomu, že takmer všetky štáty so zásahom a jeho cieľmi jednoznačne súhlasili. V utorok to vyhlásil americký prezident Donald Trump s tým, že USA pre svoje úspechy už aj tak nepotrebujú a ani nechcú pomoc od svojich spojencov.
Trump podľa svojich slov vždy považoval NATO za „jednosmernú ulicu - budeme ich chrániť, ale oni pre nás neurobia vôbec nič, najmä v čase núdze“, uviedol na svojej sieti Truth Social. Vraj preto ho neprekvapilo, že sa „spojenci“ USA, ako ich v príspevku označil, nechcú do operácie proti Iránu zapojiť, hoci podľa neho súhlasili s postupom USA a tiež s tým, že Iránu nesmie byť dovolené disponovať jadrovými zbraňami.
„Našťastie sme iránsku armádu takmer úplne zničili - ich námorníctvo je preč, ich letectvo je preč, ich protilietadlová obrana a radary sú preč a možno, čo je najdôležitejšie, ich vodcovia prakticky na všetkých úrovniach sú preč a už nikdy nebudú ohrozovať nás, našich spojencov na Blízkom východe ani celý svet!,“ napísal republikánsky prezident.
A práve vzhľadom na tieto vojenské úspechy podľa Trumpa USA už viac „'nepotrebujú' ani nežiadajú pomoc krajín NATO“. „NIKDY SME JU NEPOTREBOVALI! To isté platí pre Japonsko, Austráliu alebo Južnú Kóreu. Pravda je taká, že - hovoriac ako prezident Spojených štátov amerických, ktoré sú zďaleka najmocnejšou krajinou na svete - NEPOTREBUJEME POMOC OD NIKOHO!“ zdôraznil Trump. Šéf Bieleho domu už v nedeľu vyhlásil, že NATO čaká „veľmi zlá“ budúcnosť, ak spojenci USA nepomôžu riešiť situáciu v Hormuzskom prielive, kde prebiehajúca vojna značne narušila dopravu.
USA zatiaľ neukončia vojnu v Iráne, možno však už čoskoro, uviedol Trump
Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že Spojené štáty zatiaľ nie sú pripravené ukončiť vojnu v Iráne, ale mohlo by sa tak stať už v blízkej budúcnosti. Zároveň označil za „hlúpu chybu“, že sa spojenci v NATO odmietli podieľať na vojenskej operácii USA v Iráne a na odblokovaní Hormuzského prielivu. Informuje o tom agentúra Reuters.
„Ešte nie sme pripravení odísť, ale odídeme v blízkej budúcnosti, odídeme prakticky už čoskoro,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. Zopakoval, že ak by sa americké sily stiahli už teraz, Iránu by podľa neho trvalo desať rokov, kým by sa zo zásahu zotavil. Islamská republika už tretí týždeň čelí útokom Izraela a USA, ktoré sa začali 28. februára a na ktoré reagovala odvetnými údermi na území Izraela a v štátoch Perzského zálivu. Trump spočiatku tvrdil, že operácia potrvá približne štyri až päť týždňov.
Republikánsky prezident USA a izraelskí predstavitelia odôvodňovali potrebu vojensky zasiahnuť proti Iránu bezprostrednými hrozbami pre regionálnu a globálnu bezpečnosť, pričom hlavným argumentom bola údajná snaha Iránu získať jadrové zbrane. Konflikt viedol okrem iného k vážnemu narušeniu lodnej dopravy v Hormuzskom prielive, v dôsledku čoho vzrástli ceny ropy. Trump vyzýval spojencov USA v NATO, aby pomohli riešiť situáciu v prielive, napríklad vyslaním odmínovacích plavidiel. V príspevku na svojej sieti Truth Social v utorok ale napísal, že vzhľadom na vojenské úspechy v Iráne Spojené štáty už pomoc od krajín NATO nepotrebujú, nechcú a vlastne ju nikdy ani nepotrebovali.
Sklamal ho prístup NATO
„Som veľmi sklamaný z NATO,“ uviedol neskôr v Oválnej pracovni. Váhanie krajín Aliancie zúčastniť sa na vojne v Iráne označil za „veľkú skúšku, pretože my ich síce nepotrebujeme, ale mali tam byť“. Štáty NATO sa podľa neho odmietli podieľať na zásahu, hoci s ním a jeho cieľmi jednoznačne súhlasili. Zároveň vyjadril presvedčenie, že ak spojenci Washingtonu nepomôžu, bude na mieste uvažovať o vystúpení USA z NATO. „Na toto rozhodnutie nepotrebujem Kongres. Ako asi viete, toto rozhodnutie môžem urobiť sám,“ dodal s tým, že v súčasnosti však takýto krok nezamýšľa.
Na protest proti vojne v Iráne v utorok ako prvý vysokopostavený americký predstaviteľ odstúpil z funkcie riaditeľ amerického Národného protiteroristického centra Joe Kent. Uviedol, že Irán neprestavoval „bezprostrednú hrozbu“ pre Spojené štáty a že USA začali vojnu pod „tlakom Izraela a jeho vplyvného lobovania“. Trump demisiu Kenta, ktorého na post sám nominoval, privítal. „Je dobre, že je preč,“ povedal s presvedčením, že to bol „milý človek,“ ale „slabý v otázkach bezpečnosti“. V názore na hrozbu Iránu sa nezhodli.
