LONDÝN - Ozbrojené sily Spojeného kráľovstva sa podľa bývalého náčelníka generálneho štábu dostali do nebezpečnej fázy úpadku. Počet vojakov, lodí aj lietadiel klesol na minimum a krajina nemá dostatočnú ochranu pred modernými hrozbami. Generál v zálohe varuje, že ak sa nič nezmení, Británia stratí schopnosť brániť sa.
Menej vojakov než malá európska armáda
Podľa bývalého šéfa britskej armády Nick Carter už Spojené kráľovstvo nedokáže nasadiť viac než približne desaťtisíc vojakov do bojovej operácie. Kráľovské námorníctvo má k dispozícii len desať vojnových lodí a letectvo disponuje zhruba štyridsiatimi bojovými lietadlami – zlomkom kapacít z čias studenej vojny.
K tomu sa pridáva dlhodobý nedostatok munície a problém s udržaním personálu. „Naše ozbrojené sily slabnú a naši protivníci si to všímajú,“ upozorňuje Carter.
Telefonát, ktorý všetko zhrnul
Generál sa k situácii vracia v komentári pre britský magazín The Spectator. Opisuje moment z marca 2021, keď mu zazvonil telefón. Volal stály tajomník ministerstva obrany a oznámil mu, že minister financií schválil ďalšie škrty v obrannom rozpočte.
Carter okamžite požiadal o stretnutie s vtedajším premiérom Borisom Johnsonom. Podľa vlastných slov mu povedal, že ďalšie znižovanie výdavkov premení britskú armádu na „Belgicko s jadrovými zbraňami“.
Pre ilustráciu dodal, že Belgicko malo v tom čase približne 25-tisíc vojakov v aktívnej službe. Johnson bol podľa Cartera šokovaný a ešte v ten deň nariadil pripraviť plán na obnovu bojaschopnosti armády. „Bol to však len slabý záblesk nádeje,“ píše generál. „V praxi sa takmer nič nestalo.“
Nestačí modernizovať pár systémov
Podľa Cartera sa situácia nedá vyriešiť čiastkovými krokmi. Nestačí vylepšiť protiponorkové kapacity v severnom Atlantiku, rozšíriť zálohy o dve divízie alebo posilniť aktivity vo vesmíre – navyše, ani jeden z týchto cieľov sa zatiaľ nepodarilo splniť.
Základom má byť obnova personálu a priemyslu. „Musíme investovať do náboru a udržania vojakov vo všetkých zložkách a znovu naštartovať vojensko-priemyselnú základňu,“ zdôrazňuje.
Technologická revolúcia alebo porážka
Británia a Európa podľa Cartera vstupujú do obdobia zásadnej zmeny. Rýchly rozvoj umelej inteligencie, kvantových technológií a digitalizácie mení podobu konfliktov. V budúcnosti budú rozhodovať systémy, ktoré dokážu reagovať rýchlejšie než protivník.
„Armády, ktoré zostanú analógové, nebudú mať šancu,“ varuje. Namiesto snahy dobiehať konkurentov v počtoch tankov by mala Británia využiť svoje technologické a priemyselné kapacity a preskočiť súperov kvalitou. Podľa Cartera si to vyžiada „drastickú technologickú transformáciu“.
Päť percent HDP a zraniteľný ostrov
Takáto premena si podľa bývalého generála vyžiada najmenej päť percent hrubého domáceho produktu. Carter zároveň upozorňuje na špecifickú zraniteľnosť ostrovného štátu.
Až 40 percent potravín, 45 percent energií a približne 90 percent dát prichádza do Británie po mori alebo pod morskou hladinou. „Takmer nemáme schopnosť brániť sa proti balistickým raketám a naša protivzdušná obrana by nezvládla to, čo dnes vidíme na Ukrajine,“ píše otvorene.
Bez verejnej podpory to nepôjde
Posledným, no kľúčovým bodom je podľa Cartera postoj spoločnosti. Hoci po ruskej invázii na Ukrajinu vzrástla podpora armády, prieskumy ukazujú, že najmä mladí ľudia by v prípade vojny službu odmietli.
„Toto sa musí zmeniť,“ uzatvára bývalý najvyšší veliteľ britských ozbrojených síl s tým, že bez ochoty spoločnosti niesť zodpovednosť nebude mať ani technologicky moderná armáda šancu obstáť.
