WASHINGTON - Spojené štáty vyšlú 200 vojakov do Nigérie, aby poskytovali jej ozbrojeným silám výcvik v boji proti džihádistickým skupinám. Oznámili to v utorok predstavitelia USA a západoafrickej krajiny, s ktorou Washington posilňuje vojenskú spoluprácu. Informuje o tom agentúra AFP.
„Dostávame amerických vojakov, aby pomohli s výcvikom a technickou podporou,“ uviedol pred AFP hovorca nigérijskej armády generálmajor Samaila Uba. O vyslaní vojakov informoval ako prvý denník The Wall Street Journal (WSJ) s tým, že nový kontingent posilní menší tím amerických vojakov, ktorí už v Nigérii pomáha so zameriavaním leteckých úderov. Príchod ďalších 200 vojakov sa očakáva v najbližších týždňoch. Nigéria je pod diplomatickým tlakom Spojených štátov, ktorých prezident Donald Trump tvrdí, že v tejto krajine dochádza k prenasledovaniu a „genocíde“ kresťanov.
Abuja obvinenia z perzekúcie kresťanov odmieta. Rovnako sa vyjadrujú nezávislí analytici, ktorí poukazujú na širšie zlyhanie štátu, pokiaľ ide o zastavenie násilia džihádistov a ozbrojených gangov v slabo spravovaných vidieckych oblastiach. Trumpov poradca pre arabské a africké otázky Massad Boulos vlani povedal, že skupiny Boko Haram a Islamský štát „zabíjajú viac moslimov než kresťanov“.
Limitovaná misia bez priameho boja
Napriek sporom obe krajiny zvyšujú vojenskú spoluprácu. USA v decembri podnikli pri spoločnej operácii s Nigériou vzdušný útok na militantov v štáte Sokoto na severozápade krajiny. Americká armáda oznámila, že bude poskytovať spravodajské informácie pre nigérijské vzdušné údery a urýchli nákupy zbraní. Vyslanie 200 vojakov rozšíri angažovanosť Washingtonu, no americkí vojaci sa nebudú zúčastňovať na priamych bojoch ani operáciách, uviedol Uba pre WSJ. O ďalšiu pomoc podľa neho požiadala Nigéria.
Najľudnatejšia krajina Afriky bojuje proti dlhoročnému džihádistickému povstaniu prevažne na svojom severovýchode, kým na severozápade gangy „banditov“, ktoré nie sú motivované ideológiou, unášajú ľudí pre výkupné a plienia dediny. V strednej časti krajiny dochádza k násilnostiam medzi prevažne kresťanskými farmármi a moslimskými pastiermi, podľa analytikov však ich príčinou nie je náboženstvo, ale prístup k ubúdajúcej pôde a zdrojom.
