WASHINGTON - Signály z regiónu naznačovali blížiacu sa vojenskú akciu. Uzavretý vzdušný priestor, pohyb amerických lietadiel aj evakuácia personálu. Napokon však prišiel nečakaný obrat.
Napätie po najväčších protestoch v dejinách Iránu
Iránsky režim po najmasovejších protestoch vo svojej histórii tvrdo zasiahol proti demonštrantom. Podľa organizácie HRANA bezpečnostné zložky zabili tisíce ľudí a viac než 18-tisíc osôb skončilo vo väzbe. Napriek brutalite protesty neutíchli.
Americký prezident Donald Trump, ktorý sa verejne postavil na stranu demonštrantov, naznačoval, že Spojené štáty sú pripravené konať. V noci na štvrtok sa preto začali množiť náznaky, že Washington zvažuje priamu vojenskú intervenciu.
Lietadlá vo vzduchu, Irán bez civilných letov
V stredu večer boli americkí vojenskí príslušníci v regióne presunutí do bezpečia. Krátko po 21. hodine stredoeurópskeho času Irán uzavrel svoj vzdušný priestor a z radarov zmizli všetky civilné lety.
Zároveň vzlietli tankovacie lietadlá z americkej leteckej základne v Katare. Na tieto pohyby upozornil izraelský investigatívny novinár Barak Ravid zo servera Axios. Podľa ďalších informácií boli do pohotovosti uvedené aj americké strategické bombardéry, ktoré mali byť pripravené na prípadné následné údery, píše denník The New York Times.
Zvuky stíhačiek nad Irakom
Analytici z platformy Faytuks Network, ktorá sa špecializuje na open-source spravodajstvo, zaznamenali na viacerých miestach irackého vzdušného priestoru zvuky prúdových lietadiel. Zároveň však upozornili, že takýto jav ešte automaticky neznamená bezprostredný útok.
Krátko nato však nasledoval nečakaný zvrat.
Trumpov obrat pred kamerami
Americký prezident vystúpil večer pred novinármi s vyhlásením, ktoré výrazne zmenilo atmosféru. Uviedol, že podľa informácií z „veľmi dôležitého a spoľahlivého zdroja z druhej strany“ iránske vedenie zastavilo zabíjanie protestujúcich.
„Prestali a neexistujú žiadne plány na popravy,“ vyhlásil Trump.
Jeho slová prišli krátko po tom, ako iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aragčí v rozhovore pre Fox News oznámil, že plánované popravy sa „ani dnes, ani zajtra“ konať nebudú. Išlo najmä o odklad exekúcie 26-ročného protestujúceho Erfana Soltáního.
Otáznik nad vojenským zásahom
Jeden z novinárov sa Trumpa priamo opýtal, či to znamená, že vojenský zásah Spojených štátov je vylúčený. Prezident reagoval opatrne.
„Budeme sledovať ďalší vývoj, ale dostali sme veľmi silné vyhlásenia od ľudí, ktorí majú o situácii presné informácie,“ odpovedal.
Prečo k úderu napokon nedošlo
Motívy Trumpovho rozhodnutia zostávajú nejasné a v zákulisí sa objavilo niekoľko možných vysvetlení.
Izraelský vojenský analytik Amir Bohbot zo servera Wallah s odvolaním na zdroje tvrdí, že Trump osobne zasiahol proti pripravovanému úderu. Podmienkou vraj bolo, aby útok viedol k zásadnému oslabeniu alebo pádu iránskeho režimu. Poradcovia však prezidentovi nedokázali garantovať, že by vojenská akcia priniesla takýto výsledok, ani to, že by USA mali v regióne dostatok síl na prípadnú tvrdú odvetu Teheránu.
Ďalšou možnosťou sú nepriaznivé poveternostné podmienky. Podľa zdroja denníka Bild mohlo dôjsť k tzv. „Roll24“, teda k odloženiu operácie o 24 hodín práve pre počasie.
Signál bez úderu
Existuje aj tretia interpretácia: Washington mohol úmyselne vyslať signál bez toho, aby zaútočil. Takýto postup by donútil Irán k plnej vojenskej mobilizácii, čím by Spojené štáty získali cenné spravodajské údaje o radarových systémoch, obranných protokoloch a velení. Skutočný úder by tak mohol prísť neskôr – za výhodnejších podmienok.
