LONDÝN - Britská armáda bije na poplach. Vojenskí analytici upozorňujú, že Rusko sa čoraz viac sústreďuje na úzky pás územia medzi Poľskom a Litvou, ktorého obsadenie by odrezalo Estónsko, Lotyšsko a Litvu od zvyšku NATO.
Hranica, ktorá desí generálov
Suwalský koridor je len 96 kilometrov dlhý, no jeho význam je neporovnateľne väčší. Spája ruskú exklávu Kaliningrad s Bieloruskom, najbližším spojencom Moskvy. Ak by ho ruské jednotky ovládli, pobaltské republiky by sa ocitli izolované a bez priamej pozemnej väzby na zvyšok aliancie. Na hrozbu upozornil denník The Sun.
Signály z Kaliningradu a Minska
Bývalý dôstojník britskej vojenskej rozviedky Philip Ingram tvrdí, že sa opakuje scenár známy spred invázie na Ukrajinu. „Vidíme rastúcu koncentráciu ruských síl v Kaliningrade a Bielorusku, náhle cvičenia aj nezvyčajné presuny techniky,“ povedal Ingram. Podľa neho nemožno prehliadať ani propagandistické kampane v Rusku, ktoré cielia na Pobaltie a vytvárajú obraz nepriateľa – čo je taktika, ktorú Kremeľ v minulosti už viackrát využil na ospravedlnenie vojny. Portál Polsat News navyše zdôrazňuje, že tieto kampane v poslednom čase výrazne zosilneli.
Spojenci na vážkach
Kým ešte pred pár rokmi sa mohli Pobaltské štáty spoliehať na bezpečnostný dáždnik NATO, dnešná situácia je zložitejšia. Americký prezident Donald Trump jasne pripomenul, že európske krajiny nemôžu považovať podporu USA za automatickú. Pre krajiny ohrozené najväčším štátom sveta je to varovanie, ktoré oslabuje ich pocit istoty.
Putinova posadnutosť impériom
Scenár útoku na Estónsko, Lotyšsko či Litvu by dokonale zapadal do Putinovej vízie obnovovania sovietskeho vplyvu. Všetky tri štáty boli kedysi súčasťou ZSSR, a ruský prezident už roky sleduje stratégiu, ako prinavrátiť „historické územia“. Pripomína to Čečensko na začiatku tisícročia, podporu separatistov v Moldavsku či vojnu v Gruzínsku v roku 2008.
Cena za agresiu
Otázkou však zostáva, či má Rusko na podobné dobrodružstvo vôbec prostriedky. Tri roky vojny priniesli milión mŕtvych alebo zranených vojakov, masívne straty techniky a spotrebu viac než 40 % ruského HDP na vedenie konfliktu. Vojna s NATO by preto pre Moskvu neznamenala rozšírenie moci, ale skôr ekonomický kolaps.
