HAAG - Spojenci z NATO sa zaviazali vydávať do roku 2035 päť percent HDP na obranné výdavky a výdavky s obranou súvisiace, zhodol sa podľa agentúry Reuters summit v Haagu. Preskúmanie obranných výdavkov sa uskutoční v roku 2029. Spojenci tiež opätovne potvrdili svoj záväzok ku kolektívnej obrane, ktorý je zakotvený v článku 5 zmluvy NATO.
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte už skôr viackrát zdôraznil, že niet pochýb o tom, že Spojené štáty sú aliancii verné, vrátane článku päť, teda záväzku ohľadom vzájomnej obrany. USA, ktoré dnes na summite reprezentoval prezident Donald Trump, však očakávali, že Kanada a Európa zvýšia výdavky na obranu, čo Rutte považuje za férové. Podľa agentúr Trump po ceste na summit vniesol určitú neistotu do otázky, či Spojené štáty dodržia záväzok ohľadom vzájomnej obrany. Záverečná deklarácia zo summitu ale tento záväzok potvrdila.
Pokiaľ ide o obranné výdavky, 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na ochranu kritickej infraštruktúry, kybernetickú bezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení.
Záväzok zvýšiť obranné výdavky potvrdili všetky štáty NATO, potvrdil český prezident
Všetky členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) potvrdili záväzok zvýšiť obranné výdavky do výšky piatich percent hrubého domáceho produktu (HDP) v horizonte desiatich rokov. Na dnešnej tlačovej konferencii po summite NATO v Haagu to povedal český prezident Petr Pavel.
Zhoda spojencov podľa neho znamená návrat k tomu, kvôli čomu aliancia vznikla, teda k princípom kolektívnej obrany, ale aj zodpovednosti jednotlivých krajín za svoju pripravenosť. Hoci výhrady k plánu výdavkov pôvodne vyjadrilo napríklad Španielsko, dnes cieľ na summite nikto explicitne neodmietol, povedal Pavel. Niektorí lídri štátov zdôraznili, že je podstatné, čo za peniaze bude urobené, doplnil.
EÚ bude viac zbrojiť kvôli Rusku, tvrdí Macron
Európa bude investovať viac do svojej obrany, aby dokázala lepšie čeliť ruskej hrozbe. Dnes to na záver summitu Severoatlantickej aliancie podľa agentúry Reuters vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý zároveň povedal, že od Európanov nemožno žiadať viac peňazí na armádu, ak povedú obchodnú vojnu so Spojenými štátmi. Macron tak vyzval na rýchle uzavretie obchodných rokovaní medzi Európskou úniou a USA.
Rast výdavkov na obranu nie je ústupkom Trumpovi, povedal Rutte
Zvýšenie výdavkov na obranu na päť percent HDP, na ktorom sa dnes zhodli členské štáty Severoatlantickej aliancie, nie je ústupkom americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Dnes to na tlačovej konferencii po summite vyhlásil generálny tajomník NATO Mark Rutte. Podľa neho aliančné štáty musia výdavky zvýšiť, aby dokázali čeliť hrozbám z Ruska, ktoré je podľa Rutteho hrozbou v krátkodobej i dlhodobej perspektíve.
Trump sa podľa Merza na summite NATO jasne prihlásil k záväzku spoločnej obrany
Americký prezident Donald Trump sa na summite Severoatlantickej aliancie v Haagu jasne prihlásil k záväzku spoločnej obrany v prípade napadnutia. Po skončení vrcholnej schôdzky to podľa agentúry Reuters vyhlásil nemecký kancelár Friedrich Merz. Ten novinárom tiež povedal, že na okraj summitu mal príležitosť s Trumpom hovoriť a pritom ho vyzval na sprísnenie sankcií proti Rusku, ktoré vo februári 2022 napadlo Ukrajinu.
V záverečnom vyhlásení summitu NATO sú zapracované pripomienky SR, vyhlásil prezident Pellegrini
Prezident SR Peter Pellegrini v stredu po summite Severoatlantickej aliancie (NATO) uviedol, že záverečné vyhlásenie, ktoré lídri členských štátov prijali na zasadnutí Severoatlantickej rady, korešponduje s pripomienkami predloženými Slovenskom počas vyjednávaní. V texte vyhlásenia podľa neho nie je nič prekvapivé a lídri ho schválili bez pripomienok, informuje osobitný spravodajca TASR.
Členské krajiny NATO sa v stredu dohodli na tom, že najneskôr do roku 2035 zvýšia svoje vojenské výdavky na úroveň piatich percent hrubého domáceho produktu ročne. V záverečnom vyhlásení summitu v holandskom Haagu lídri 32 spojeneckých štátov tiež potvrdili záväzok vzájomnej obrany. Významné zvýšenie vojenských výdavkov presadzoval americký prezident Donald Trump aj generálny tajomník Aliancie Mark Rutte. Zo sumy päť percent HDP by priamo na armádu malo ísť 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry.
Prezident SR zdôraznil, že do vyhlásenia boli zapracované návrhy, ktoré SR presadzovala s ďalšími členskými štátmi ako Taliansko a Británia. Vyzdvihol, že termín na zvýšenie vojenských výdavkov na päť percent bol stanovený na rok 2035. Rutte predtým navrhoval časový horizont päť, prípadne sedem rokov. Pellegrini tiež ocenil, že členské štáty nie sú viazané zvyšovať výdavky každoročne o konkrétnu sumu a bola im v tejto veci daná flexibilita. Podotkol, že štáty si môžu vybrať, či chcú prioritne na úvod investovať do infraštruktúrnych projektov a posilnenia odolnosti krajiny alebo do zbrojných systémov.
Zvyšovanie zbrojných výdavkov môže viesť k zvýšeniu cien vojenského materiálu a vybavenia
Vo svojom príspevku na zasadnutí Severoatlantickej rady sa prezident dotkol najmä praktických záležitostí. „Potvrdil som, že si uvedomujeme, že Európa musí prevziať zodpovednejšiu a vyváženejšiu úlohu v rámci svojej obranyschopnosti a je potrebné posilniť európsky pilier v rámci Aliancie, aby sme boli solidárni k svojim aliančným partnerom,“ ozrejmil.
Varoval tiež, že zvyšovanie zbrojných výdavkov môže viesť k zvýšeniu cien vojenského materiálu a vybavenia. “Musíme nájsť spôsob, aby sa nám nestalo, že v nasledujúcich rokoch budeme za veľa peňazí kupovať menej, ako sme schopní kupovať dnes,” uviedol. Prezidenta na summite v Haagu sprevádzali minister obrany Robert Kaliňák a minister zahraničných vecí Juraj Blanár.
Výdavky na obranu majú byť výdavky na projekty duálneho využitia
Výdavky na obranu by mali byť podľa ministra vnútra SR Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) výdavkami na projekty duálneho využitia. Je presvedčený, že s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD) to vidia „úplne rovnako“. Minister to v reakcii na novinársku otázku vyhlásil na stredajšej tlačovej konferencii.
„Hovorím to ako predseda Hlasu, že s tým mám zásadný problém a som proti tomu, aby sa budúci rok kúpil čo i len jeden náboj navyše. Ak majú ísť výdavky smerom na obranu, tak to musia byť duálne výdavky. To musia byť mosty, cesty, nemocnice, ochrana kritickej infraštruktúry a vnútorná ochrana našich systémov. Nie ďalšie stíhačky, tanky a nič podobné. Hovorím to v úvodzovkách, ale som presvedčený o tom aj z tých debát, ktoré mám s pánom ministrom obrany, že to vidí úplne rovnako,“ uviedol.
SNS kritizuje, že prezident súhlasil so zvýšením výdavkov na obranu
Koaličná SNS kritizuje, že prezident SR Peter Pellegrini súhlasil so zvýšením príspevku na obranu na päť percent HDP. Upozornila, že záväzok, ktorý prezident podpísal, by mohol v roku 2035 spôsobiť vážne ekonomické problémy slovenskému hospodárstvu. Nasledujúce desaťročie by sa podľa nej malo využiť na dosiahnutie zníženia tohto percenta. Informovala o tom riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.
„Španielskemu premiérovi sa podarilo oddialiť záväzok päťpercentného podielu HDP na investície do obrany. Slovensko však túto šancu, ako aj diplomatické kontakty, nevyužilo na to, aby minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) predpripravil podmienky na rokovanie pre prezidenta SR,“ uviedla.
Hovorkyňa prezidenta Patrícia Medveď Macíková v reakcii odmietla Dankove slová o výnimke pre Španielsko. „Ak by si predseda SNS prečítal záverečné uznesenie samitu, zistil by, že žiaden členský štát si nevyrokoval žiadnu výnimku. Všetci členovia NATO vrátane Španielska dnes deklarovali snahu zvýšiť o desať rokov výdavky na obranu a bezpečnosť, pričom tempo tohto zvyšovania je na každej suverénnej vláde - aj na slovenskej, ktorej súčasťou je aj SNS,“ uviedla.
Strana súčasne skonštatovala, že ani vláda SR na čele s Robertom Ficom (Smer-SD) nevyužila všetky možnosti, ktoré jej medzinárodné právo umožňuje. Verí, že sa tento záväzok pre SR v budúcnosti nenaplní. „Je veľká škoda, že sa prezident nepostavil po bok španielskeho predsedu vlády, ktorý pre Španielsko vyrokoval významný ústupok,“ zhodnotila. SNS očakávala viac politickej odvahy od slovenských zástupcov na medzinárodnej scéne. So záväzkom vyslovene nesúhlasí a urobí všetko pre to, aby v budúcnosti došlo k jeho zníženiu.
KDH víta zhodu na samite NATO, hnutie Slovensko sa obáva utajených nákupov
Opozičné KDH víta, že na samite NATO v holandskom Haagu došlo v stredu k zhode všetkých členských štátov Aliancie na navýšení výdavkov na obranu až do roku 2035 s vlastnou trajektóriou a k potvrdeniu záväzku vzájomnej obrany 32 spojeneckých štátov. Hnutie Slovensko sa obáva netransparentných nákupov zo strany ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD).
„Schválené postupné zvyšovanie HDP do obranného priemyslu musíme využiť na vlastnú výrobu, rozvoj obranného priemyslu a následný export,“ zdôraznilo KDH. Vlastná trajektória rozdelenia výdavkov je podľa hnutia pozitívna informácia, ale musí byť aj správne uchopená. „V rámci navýšenia výdavkov na 3,5 percenta považujeme za nevyhnutné investovať do zvýšenia bojaschopnosti armády a vojenských kapacít,“ doplnilo.
Duálne investície, teda investície do nemocníc a infraštruktúry považuje KDH za dobré a nutné, no nesmú byť podľa neho na úkor reálnej obranyschopnosti Slovenska. Hnutie poukazuje tiež na potrebu zabezpečiť sociálnu stabilitu krajiny. Zároveň očakáva plán investícií a ich spoločnú kontrolu. Navrhuje tiež ad hoc zasadnutia príslušných parlamentných výborov k výdavkom na obranu, alebo zriadenie a fungovanie komisie zloženej z odborníkov na obranu.
Líder hnutia Slovensko a poslanec Národnej rady SR Igor Matovič upozorňuje, že minister obrany Robert Kaliňák sa už dva roky snaží presunúť výstavbu nemocníc, ciest a mostov pod rezort obrany, aby mohol investície realizovať v špeciálnom režime s utajeným režimom verejného obstarávania. „Napriek sľubom (premiéra) Roberta Fica sa výdavky na obranu budú navyšovať. A Kaliňákovi už teraz tečú slinky na tie miliardy, ktoré bude môcť míňať cez netransparentné nákupy a dohadzovanie kšeftov svojim kamarátom,“ komentoval bývalý minister vnútra a poslanec Národnej rady SR Roman Mikulec (Slovensko, Za ľudí, KÚ).
