HHAG - V utorok sa v holandskom Haagu začne 34. summit hláv štátov a vlád Severoatlantickej aliancie (NATO). Očakáva sa, že lídri oficiálne schvália záväzok významne zvýšiť investície do svojich obranných výdavkov až na päť percent HDP ročne.
Holandsko je zakladajúcim členom NATO a summit Aliancie satu uskutoční po prvýkrát. Premiéru v úlohe generálneho tajomníka bude mať bývalý dlhoročný holandský premiér Mark Rutte. Na zasadnutí sa očakáva účasť prezidentov alebo premiérov všetkých 32 členských štátov vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa. Prítomný bude aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, premiér Nového Zélandu Christopher Luxon, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.
Delegáciu SR bude viesť prezident Peter Pellegri
Delegáciu SR bude viesť prezident Peter Pellegrini. Sprevádzať ho budú minister obrany Robert Kaliňák a minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Summit sa začne v utorok večerou lídrov na pozvanie holandského kráľa Viliama-Alexandra a kráľovnej Maximy v kráľovskom paláci Huis ten Bosch. V rovnakom čase sa na pracovnej večeri jednotlivo stretnú aj ministri zahraničných vecí a ministri obrany členských štátov. Summit bude pokračovať v stredu dopoludnia zasadnutím Severoatlantickej rady na úrovní lídrov členských štátov v kongresovom centre World Forum.
Očakáva sa, že lídri na summite oficiálne potvrdia záväzok zvýšiť výdavky na obranu až na päť percent HDP zo súčasných dvoch percent. Text spoločného vyhlásenia už v nedeľu schválili zástupcovia členských štátov. Výnimku si vyjednalo Španielsko, ktoré bude z tohto záväzku vyňaté a investície do obrany ponechá na úrovni 2,1 percenta.
Zvýšiť obranné výdavky až na päť percent HDP požadoval americký prezident Trump a tento cieľ presadzoval aj generálny tajomník Aliancie Rutte. Priamo na obranu by malo ísť 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta bude určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad na infraštruktúru. Summit sa mal pôvodne konať tri dni. Organizátori sa nakoniec rozhodli skrátiť ho na jedno pracovné zasadnutie trvajúce dve a pol hodiny. Zdroje britského denníka Financial Times tvrdia, že dôvodom tohto rozhodnutia je predísť predčasnému odchodu Trumpa zo summitu.
Avizovaný cieľ dávať na obranu 5 % HDP zatiaľ nespĺňa žiaden členský štát
Na tohtotýždňovom summite Severoatlantickej aliancie v holandskom Haagu sa očakáva, že lídri členských štátov oficiálne potvrdia výrazné zvýšenie výdavkov na obranu až na päť percent HDP ročne. V súčasnosti žiaden členský štát do svojej obrany toľko neinvestuje. Najbližšie k tomuto cieľu je Poľsko, ktoré by tento rok mohlo na obranu minúť financie rovnajúce sa 4,7 percenta svojho HDP. Zvýšiť vojenské výdavky až na päť percent HDP požaduje americký prezident Donald Trump a tento cieľ presadzuje aj generálny tajomník Aliancie Mark Rutte.
Zo sumy päť percent HDP by priamo na armádu malo ísť 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry. Text spoločného vyhlásenia lídrov na summite už v nedeľu schválili zástupcovia členských štátov.
Výnimku z tohto záväzku si vyjednalo Španielsko, ktoré avizovalo, že svoje výdavky na obranu ponechá maximálne na úrovni 2,1 percenta. Nesúhlas so zvýšením výdavkov až na päť percent HDP minulý týždeň verejne vyjadril španielsky premiér Pedro Sánchez, podľa ktorého by to bolo „nerozumné a kontraproduktívne“. Vyhlásil tiež, že navrhovaná výška výdavkov je „neprimeraná, zbytočná a nie je v súlade so zásadou sociálneho štátu.“
Požiadavku vynakladať na obranu až päť percent HDP Trump vyslovil ešte pred opätovným nástupom do úradu prezidenta v januári tohto roka. Mesiac predtým svojim spojencom pohrozil, že USA z Aliancie odídu, ak zvyšní členovia nebudú dávať na obranu viac peňazí. Americký prezident pred niekoľkými dňami vyhlásil, že cieľ päť percent HDP by malo splniť všetkých 32 členských krajín NATO s výnimkou USA. Podľa Trumpa sa ostatné štáty dlho priživovali na úkor USA. „My NATO podporujeme už veľmi dlho. Myslím si, že v mnohých prípadoch platíme takmer 100 percent nákladov, takže si nemyslím, že my by sme mali (ísť na túto úroveň výdavkov), ale (ďalšie) krajiny NATO určite áno,“ povedal Trump.
Splnia cieľ z roku 2014
Členovia NATO si v roku 2014 po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym stanovili minimálnu úroveň výdavkov na obranu vo výške dvoch percent HDP. Následná invázia Ruska na Ukrajinu o osem rokov neskôr však podľa agentúry AFP prinútila Alianciu posilniť svoje východné krídlo a zvýšiť výdavky.
Viaceré štáty tento rok avizovali, že splnia cieľ z roku 2014 a na obranu budú dávať sumu dosahujúcu najmenej dve percentá svojho HDP. Žiadna krajina však do svojej obrany avizovaných päť percent neinvestuje. Najviac na svoju obranu minulý rok vynakladalo Poľsko (4,12 percenta), Estónsko (3,43 percenta), Spojené štáty (3,38 percenta), Lotyšsko (3,15 percenta) a Grécko (3,08 percenta). V roku 2024 osem členských štátov stále neplnilo záväzok a do obrany investovalo menej ako dve percentá. Najmenej investovalo Španielsko, Slovinsko, Luxembursko a Belgicko, ktorých výdavky sa pohybovali na úrovni okolo 1,3 percenta HDP.
Európski spojenci sa nemusia obávať o podporu Spojených štátov pre NATO
Európski spojenci sa nemusia obávať o záväzky Spojených štátov voči Severoatlantickej aliancii (NATO), vyhlásil v utorok pred začiatkom summitu v holandskom Haagu generálny tajomník Aliancie Mark Rutte. Informuje správa agentúry Reuters. „Prezident USA (Donald Trump) a najvyššie americké vedenie sú úplne oddaní NATO,“ poznamenal Rutte. Podpora Washingtonu je spojená s očakávaním, že európske krajiny a Kanada vynaložia viac prostriedkov na obranu, doplnil Rutte.
Požiadavku vynakladať na obranu päť percent HDP Trump vyslovil ešte pred opätovným nástupom do funkcie v januári tohto roka. Mesiac predtým spojencom pohrozil, že USA z Aliancie odídu, ak zvyšní členovia nebudú dávať na obranu viac peňazí.
