PARÍŽ - Prejavenie jednoty voči všetkým hrozbám, poskytnutie podpory Ukrajine a vyjadrenie odhodlania rozvíjať európske obranné kapacity prostredníctvom zvýšených výdavkov na obranu sú súčasťou tej istej rovnice. Napísali to francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz v spoločnom článku uverejnenom v pondelok denníkom The Financial Times.
„Jednoznačne potvrdzujeme spojeneckú jednotu, solidaritu a záväzok k slobode, mieru a bezpečnosti nášho kontinentu,“ uviedli lídri v predvečer summitu NATO v holandskom Haagu, kde sa podľa očakávaní hlavy členských štátov a predsedovia vlád zaviažu zvýšiť výdavky na obranu z úrovne súčasných dvoch na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP).
„V čase, keď sa chystáme na summit..., je všade okolo nás nepokoj: zúri vojna, narúšajú sa normy a spochybňujú sa staré istoty. V týchto ťažkých časoch Nemecko a Francúzsko - spolu s európskymi a transatlantickými priateľmi a spojencami - stoja jednotne a silno, aby bránili svoje spoločné hodnoty, ako aj slobodu a bezpečnosť svojich občanov,“ napísali Macron a Starmer.
Hlavný zdroj nestability
Za hlavný zdroj nestability pre Európu označili Rusko, ktoré podľa nich vedie „imperialistickú vojnu“ od napadnutia Gruzínska v roku 2008, cez anexiu Krymského polostrova, neskôr prepadnutie Doneckej a Luhanskej oblasti o šesť rokov a potom aj celej Ukrajiny v roku 2022. Domnievajú sa, že cieľom ruského prezidenta Vladimira Putina je podkopať európsku bezpečnosť a že zo strany Moskvy ide o metodickú snahu vykonávať nátlak na susedov, snahu destabilizovať európske krajiny a spochybniť globálny poriadok. „Nemôžeme to akceptovať, pretože naším cieľom je chrániť a zachovať mier na našom kontinente,“ zdôraznili.
Na summite v Haagu sa chystajú obaja podľa svojich slov potvrdiť podporu úsiliu USA o ukončenie vojny na Ukrajine a dosiahnutie pevného a trvalého mieru, ktorý by zachoval jej suverenitu a bezpečnosť ostatných krajín na kontinente. Rovnako chcú podčiarknuť naliehavú potrebu podporenú odhodlaním zvýšiť tlak na Rusko, a to aj prostredníctvom sankcií. „Zabezpečíme, aby Ukrajina vyšla z tejto vojny prosperujúca, silná a bezpečná a aby už nikdy nežila v strachu z ruskej agresie,“ napísali s tým, že EÚ, jej členské štáty a Británia doteraz poskytli Ukrajine pomoc vo výške 130 miliárd eur a okrem toho odsúdili Rusko a uvalili naň sankcie.
„Čaká nás toho ešte viac. Zvýšime našu podporu ukrajinským ozbrojeným silám. Budeme spoločne investovať do ukrajinského obranného priemyslu. Okrem toho v koordinácii so Spojeným kráľovstvom zabezpečíme, aby bola budúca ukrajinská armáda dostatočne veľká a vybavená na to, aby mohla odradiť akúkoľvek novú inváziu,“ dodali.
Názory na zvyšovanie obranných výdavkov sa medzi štátmi líšia
Plánované zvýšenie výdavkov na obranu štátov Severoatlantickej aliancie vyvolalo v členských krajinách rôzne reakcie. Z prieskumu Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) vyplýva, že najväčšiu podporu má u Poliakov či Dánov, najnižšiu v Taliansku. Informuje správa agentúry DPA. Z prieskumu vyplýva, že zvyšovanie výdavkov na obranu podporuje 70 percent Poliakov a Dánov, 57 percent Britov, 56 percent Estóncov, 54 percent Portugalcov či 47 percent Nemcov.
Naopak v Taliansku podľa výsledkov ankety so zvyšovaním obranných výdavkov nesúhlasí 57 percent opýtaných a súhlasí len 17 percent respondentov. ECFR v rámci prieskumu uskutočnila v každej krajine od polovice do konca mája rozhovory s viac ako 1000 ľuďmi. Prieskum verejnej mienky vykonali inštitúty Norstat, YouGov a Datapraxis. Prieskum sa venoval aj otázke znovuzavedenia povinnej vojenskej služby. Tú podporilo 62 percent respondentov vo Francúzsku, 53 percent v Poľsku, 51 percent v Poľsku a zhodne po 37 percent v Španielsku a Británii. V krajinách so zavedenou povinnou vojenskou službou ECFR postoje verejnosti neskúmala.
