MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin pokračuje v krvavej agresii proti Ukrajine, pretože podľa všetkého nemá inú možnosť. Ak by vojnu prehral, ohrozil by tým nielen svoje politické dedičstvo, ale aj vlastné prežitie vo vnútri Ruska. Na túto temnú dilemu upozorňuje uznávaný britský analytik a emeritný profesor vojenských štúdií Lawrence Freedman z King's College London.
Putin vie, že víťazstvo je ďaleko. No priznať porážku si nemôže dovoliť
Hoci ruské jednotky za cenu obrovských strát postupujú a bombardujú ukrajinské mestá, skutočné ciele Kremľa sú stále v nedohľadne. Ukrajincom sa navyše darí podnikať významné údery v tyle nepriateľa, čo oslabuje obraz Ruska ako neporaziteľného agresora.
„Tieto úspechy spochybňujú predstavu, že Ukrajina je na pokraji vyčerpania a že Kremeľ je blízko k rozhodujúcemu prelomu,“ píše Freedman pre prestížny portál Foreign Affairs.
Trump ponúkol Moskve výhodný mier. Putin ho zmietol zo stola
Americký prezident Donald Trump údajne predložil Putinovi návrh dohody, ktorý by Moskve zabezpečil značné ústupky. Ukrajina by sa vzdala členstva v NATO, nedostala by bezpečnostné záruky a Rusku by pripadli už okupované ukrajinské územia. Napriek tomu Putin ponuku odmietol a pokračuje vo vojne bez jasného víťazstva.
Putin sa bojí poníženia viac než porážky v boji
Freedman upozorňuje, že ukončenie takejto vojny si vyžaduje, aby si obe strany upravili svoje politické a vojenské ciele tak, aby boli realistické. No čím dlhšie konflikt trvá, tým je to ťažšie. Najmä pre agresora, ktorý sa bojí uznať vlastné chyby a čeliť poníženiu.
Putin podľa neho odmieta mier nielen kvôli Ukrajine samotnej, ale aj kvôli svojmu odkazu. Pre Kremeľ neexistuje dôležitejšia otázka ako osud susednej krajiny. Ruský prezident potrebuje, aby Ukrajina zostala pod kontrolou Moskvy — inak by to považoval za osobné zlyhanie.
Ruská prevaha? Možno, ale za akú cenu
Ďalším dôvodom, prečo Putin odmieta dohodu, je jeho presvedčenie, že čas a vojenská prevaha nakoniec zvrátia vývoj v prospech Ruska. Zároveň sa však zdráha prevziať plnú zodpovednosť za okupované časti Ukrajiny, ktoré sú zničené, vyludnené a ekonomicky bezvýznamné.
Freedman varuje, že ak by vojna skončila bez toho, aby Putin dosiahol svoje hlavné politické ciele, znamenalo by to pre neho katastrofu. „Ultranacionalistické skupiny, ktoré si počas vojny pestoval, by boli pobúrené. Umiernenejší predstavitelia ruskej elity by sa zas pýtali, či tieto obrovské straty stáli za tak slabý výsledok,“ píše Freedman.
Strach zo straty tváre pred Pekingom a Teheránom
Putin čelí aj ďalšej hrozbe — strate dôvery a rešpektu zo strany svojich kľúčových zahraničných partnerov. Čína, Irán či Severná Kórea pozorne sledujú, či Kremeľ dokáže vojensky a politicky obstáť proti Západu.
Zároveň ruská propaganda vnútri krajiny žije z predstavy, že Rusko vedie nekompromisný boj proti Západu, ku ktorému sa Ukrajina otvorene hlási. Priznanie zlyhania by túto ilúziu zrútilo.
Tlak na Moskvu narastá. Čas môže rozhodnúť
Freedman pripomína, že donútiť politického lídra priznať neúspech je nesmierne náročné — najmä ak jeho armáda nebola na bojisku jasne porazená a neexistuje dohoda, ktorú by mohol pred verejnosťou prezentovať ako úspech.
„Aj keď si ťažko vieme predstaviť úplnú vojenskú porážku Ruska, je reálne predstaviť si, že situácia sa začne nakláňať v prospech Ukrajiny. Ak Moskva pochopí, že čas nie je na jej strane, možno práve to ju donúti zamyslieť sa, či nenastal moment, kedy by mala minimalizovať svoje straty,“ uzatvára Freedman.
