LONDÝN – Štúdia, ktorú zverejnili poprední svetoví vedci odhaľuje desivú pravdu. Už za tri roky by naša planéta Zem mohla prekročiť kritickú hranicu otepľovania o 1,5 stupňa Celzia. Znamenalo by to, že výkyvy počasia ako ich poznáme dnes by boli iba predzvesťou ešte väčšieho extrému.
V štúdii svetoví klimatológovia uviedli, že hoci sa takmer 200 krajín ešte v roku 2015 dohodlo, že obmedzia nárast globálnej teploty, naďalej sa do atmosféry dostáva rekordné množstvo oxidu uhličitého, spaľuje sa rekordné množstvo uhlia, ropy a plynu a vyrubujú sa lesy. Aj v júli 2022 bola Veľká Británia svedkom 40-stupňových horúčav, na ktoré obyvatelia nie sú zvyknutí, informuje BBC.
„Všetko sa uberá zlým smerom,“ uviedol autor štúdie profesor Piers Forster, riaditeľ Priestleyho centra pre klimatickú budúcnosť na Univerzite v Leedse. „Vidíme bezprecedentné zmeny a tiež vidíme, ako sa otepľuje Zem a zrýchľuje stúpanie hladiny morí,“ dodal. Na tieto extrémne zmeny v počasí už upozorňovali v minulosti, no teraz ich vedci vedia priamo pripísať vysokej úrovni emisií.
A hoci začiatkom roka 2020 vedci odhadovali, že ľudstvo by sa mohlo pokúsiť o menej emisií oxidu uhličitého s nádejou zvrátiť otepľovanie Zeme, opak bol pravdou a emisie CO2 a iné skleníkové plyny boli na rekordných úrovniach. Je preto vysoko pravdepodobné, že uhlíkový rozpočet sa už v priebehu troch rokoch vyčerpá úplne.
Výskumníci sa domnievajú, že vysoké teploty v minulom roku sú rovnako spôsobené ľudskou (ne)činnosťou. Teploty celosvetovo stúpli o 1,36 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Po troch rokoch by jedinou záchranou pre ľudstvo bolo odsávanie veľkého množstva CO2 späť z atmosféry. Aj v tomto bode odborníci naliehajú na opatrnosť, pretože ambiciózne technológie môžu byť iba istou formou zásterky pred väzením.
Zaujímavým faktom je aj skutočnosť, že približne 90 % prebytočného tepla absorbujú oceány. To znamená narušenie morského života, vyššiu hladinu morí, topiace sa ľadovce a riziko záplav pre milióny ľudí žijúcich pri pobrežiach. „Zníženie emisií v nasledujúcom desaťročí môže kriticky zmeniť tempo otepľovania,“ dodal profesor klimatickej vedy a politiky na Imperial College London, Joeri Rogelj a dodal, že aj malý zlomok otepľovania, ktorému sa môžeme ako ľudstvo vyhnúť, bude znamenať menšie škody a menšie utrpenie najmä pre tie najchudobnejšie a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
