MOSKVA - Moskva sa potáca na hrane ekonomickej priepasti. Výroba vodky klesá, zemiaky miznú z trhu a odborníci varujú pred blížiacou sa hospodárskou krízou. Kremeľská propaganda márne uisťuje obyvateľstvo o stabilite – čísla hovoria jasnou rečou.
Alkoholová ikona v problémoch
Ruský alkoholový trh zažíva jeden z najväčších otrasov za posledné roky. Ako informoval ruský úrad pre kontrolu trhu s alkoholom a tabakom, produkcia vodky medzi januárom a májom klesla o dramatických 13,2 %. Celkovo sa za toto obdobie vyrobilo len 250 miliónov litrov vodky, pričom úpadok zasiahla aj výrobu koňaku – tá padla takmer o pätinu. Údaje zverejnila štátna agentúra TASS.
Dôvody sú viacvrstvové: slabšia spotrebiteľská chuť míňať peniaze, sprísnené regulácie, vysoké ceny vstupných surovín, ale aj predchádzajúce masívne predzásobenie spôsobené zmenami v spotrebnej dani a v minimálnych predajných cenách. „Zásoby, ktoré si výrobcovia nahromadili koncom minulého roka, už boli medzičasom predané,“ uviedli úrady podľa britského denníka Express.
Zemiaková kríza zasiahla celé Rusko
Zásadný problém ale predstavuje aj veľký nedostatok zemiakov — suroviny, ktorá je pre Rusko kľúčová nielen v potravinárstve, ale aj pri výrobe alkoholu. Samotný prezident Vladimir Putin v polovici mája priznal pokles úrody o 12 %, pričom ceny zemiakov medziročne vyskočili o 52 %.
Aby zmiernila dopady, Moskva sa čoraz viac obracia na dovoz. Len z Arménska sa do Ruska za prvých päť mesiacov roka 2025 doviezlo takmer dvojnásobne viac zemiakov ako vlani a neuveriteľných 17-krát viac ako v roku 2023, informovalo arménske ministerstvo hospodárstva. Situáciu monitorovala opäť agentúra TASS.
Hrozba recesie visí nad ekonomikou
Za kulisami surovinových nedostatkov sa však rysujú ešte temnejšie kontúry. Analytik Dmitrij Belousov z Centra pre makroekonomickú analýzu a krátkodobé prognózy (CAMAC) vo svojej správe varuje, že ekonomická dynamika krajiny prudko klesá. Podľa jeho slov Rusku hrozí už v druhom a treťom kvartáli 2025 recesia, teda prepad reálneho HDP.
„Spúšťačom ďalšej fázy krízy môže byť sprísnenie menovej politiky centrálnej banky, vyvolané takmer nevyhnutným oslabením rubľa, rastom regulovaných taríf a následnou infláciou,“ cituje Belousova americký magazín Newsweek. Podľa neho tak Rusko môže čeliť nepríjemnej kombinácii vysokej inflácie a stagnujúceho hospodárskeho rastu — stagflácii.
Zároveň Belousov upozorňuje, že k prepadu rubľa môže dôjsť už v treťom až štvrtom štvrťroku v dôsledku poklesu exportu, rastu dovozu a negatívneho vplyvu nových amerických ciel, ktoré zaviedol prezident Donald Trump.
Prekvapivý manéver centrálnej banky
Ruská centrálna banka na dramatický vývoj reagovala minulý týždeň nečakaným znížením základnej úrokovej sadzby z 21 na 20 %. Krok, ktorý mnohé západné médiá označili za prekvapivý, sa snaží podporiť krehkú domácu spotrebu.
„Domáci dopyt stále prevyšuje schopnosti ekonomiky zvyšovať ponuku tovarov a služieb, ale Rusko sa postupne vracia k vyváženému rastovému scenáru,“ uviedla banka vo svojom stanovisku.
Guvernérka centrálnej banky Elvira Nabiullinová situáciu komentovala slovami: „Sme blízko vyváženého hospodárskeho rastu. Menová politika zostane prísna dlhodobo. Inflácia oslabuje potenciál ekonomiky a naším cieľom je ju skrotiť, aby sme umožnili rozvoj reálneho sektora.“
Ľudia už cítia dopady v peňaženkách
Všetky ukazovatele však naznačujú, že ruská ekonomika už dávno prestáva byť odolná voči kumulujúcim sa problémom. Od dramaticky drahších základných potravín, cez úbytok ikonických produktov, ako je vodka, až po hrozbu stagflácie — obavy prenikajú medzi bežných občanov.
Experti z prestížneho amerického Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) pripomínajú, že pri súčasnom tlaku na rubeľ a stagnujúcej domácej spotrebe bude pre Kremeľ čoraz ťažšie presviedčať verejnosť, že situáciu má pod kontrolou.
