HELSINKI - Vo Fínsku počas veľkonočných sviatkov chodia od domu k domu malé čarodejnice a čarodejníci s ozdobenou vetvičkou z vŕby, aby požehnali domácnosti výmenou za sladkú odmenu. Jazyková lektorka Varpu Rusila (37) spresnila, že najlepšie pre ňu na sviatkoch nebolo zdobenie vŕbových halúzok či sladkosti, ale práve možnosť stať sa veľkonočnou čarodejnicou. Podľa svojich slov sa na to pripravovala celé týždne.
„Počas veľkonočných sviatkov vo Fínsku chodia deti v kostýmoch čarodejníkov s ozdobenými vŕbovými halúzkami (paju) k najbližšej rodine a susedom, aby požehnali domu a odohnali zlých duchov a bosorky,“ vysvetlil univerzitný študent Henri (35).
„S vetvičkami jemne vyšibú jedného z členov domácnosti bez ohľadu na pohlavie a zarecitujú básničku: ‚Virvon, varvon, tuoreeks terveeks, tulevaks vuodeks. Vitsa sulle, palkka mulle!‘, ktorou zaželajú domu šťastný a zdravý celý rok,“ upresnil študent. „Deti následne (do domácnosti) darujú halúzky, zaspievajú nejaké piesne a dostanú za to veľkonočné vajíčko,“ doplnila marketingová špecialistka Roosa (29). Zdravotná sestra na dôchodku Anne (67) prezradila, že pre najmenších členov rodiny zvykne zorganizovať aj „hon na vajíčka“, keď v dome ukryje čokoládky a deti ich musia hľadať, no nejde o rozšírenú tradíciu v krajine.
„Fínske zvyky detí sú zaujímavým spojením dvoch starších tradícií,“ ozrejmil odborník na detskú kultúru Reeli Karimäki z umeleckého centra Pessi v meste Vantaa pre webový portál ministerstva zahraničných vecí This is Finland. „Ide o kombináciu ruského pravoslávneho rituálu, pričom halúzky pôvodne predstavovali palmy, ktorými v Jeruzaleme vítali Ježiša na Kvetnú nedeľu, a tradícií Švédska a západného Fínska, keď si deti robili žarty zo strachu ľudí, ktorí v minulosti verili, že na veľkonočnú sobotu môžu (po zemi) chodiť zlé bosorky,“ vysvetlil Karimäki.
Deň, kedy malé čarodejnice chodia do príbytkov, sa líši od oblasti
Malé čarodejnice sa na západne Fínska preto potulujú krajinou najmä na Bielu sobotu, zatiaľ čo v iných regiónoch sa zvyk vykonáva na Kvetnú nedeľu. V mnohých dedinách na západe sa v sobotu večer dodnes zapaľujú aj vatry, ktoré majú odohnať zlých duchov, a niektorí ľudia chodia na omšu. V kostoloch sa počas týchto štyroch dní tiež usporadúvajú aj koncerty a predstavenia, upresnila environmentálna špecialistka Tuula (65), ktorá ako dobrovoľníčka pomáha s ich prípravou.
V severskej krajine sa s Veľkou nocou neodmysliteľne spája aj mätonoh ako symbol jari. Trávnatú rastlinu si tam ľudia zasadia do malej nádoby týždeň pred sviatkami, uviedla Varpu. Na Veľkú noc je tak dostatočne vysoká, aby si ju mohli ozdobiť drobnými dekoratívnymi kuriatkami, zajačikmi či čokoládovými vajíčkami, priblížil Henri.
Ak je cez sviatky pekné počasie, Fíni chodia zvyčajne na chalupu s rodinou a priateľmi. Pokiaľ je však zima, veľa ľudí sa radšej vyberie lyžovať na sever krajiny, ozrejmila Roosa. V tomto období sa zvykne zísť celá rodina aspoň pri jednej spoločnej večeri. „Veľa ľudí večeria jahňacie mäso pripravené na rôzne spôsoby – zvyčajne pečené či vo forme mäsových guličiek. Tradičným dezertom je tu ‚mämmi‘, ktorý sa vyrába z ražnej múky a ražného sladu. Buď ho budete nenávidieť, alebo si ho zamilujete,“ podotkol Henri. Pravoslávni veriaci, ktorí tvoria približne jedno percento populácie, si zasa pochutia na smotanovom pudingu „pasha“ ozdobenom náboženskými motívmi, dodal portál ministerstva.
