VILNIUS/TALIN – Tri európske krajiny severne od Poľska rozbehli projekt na budovanie spoločného opevnenia pred možnou ruskou agresiou. Na východnej hranici NATO tak má vzniknúť neprechodná línia. Tento ambiciózny projekt ale nevznikne z dňa na deň. Bude to trvať roky, ale Európa nemusí mať toľko času. Rozhodujúci bude aj podpis mieru na Ukrajine.
Severoatlantická aliancia sa rozhodla chrániť európske členské krajiny po tom, ako Rusko sústavne bojuje na Ukrajine, pričom, ako poznamenáva The Telegraph, podniká útoky pri ktorých zomierajú stovky civilistov. V roku 2023 sa preto NATO rozhodlo chrániť každý centimeter regiónu Pobaltia, pričom v prípade nutného rýchleho nasadenia síl, príde podpora z Nemecka, Fínska a Poľska.
Do desiatich rokov
Ambiciózny plán je doplnený o stavbu tisíc betónových bunkrov, zákopov, muničných skladov a zásobovacích úkrytov pozdĺž východnej hranice NATO v Pobaltí. Podľa analytikov však nezostáva veľa času a výstavba opevnenia prišla možno už neskoro. Predbežné údaje odhadujú dokončenie do desiatich rokov (2035).
Vznikajú tu však obavy, že podpise mierovej zmluvy na Ukrajine, ktorý sa nezadržateľné blíži, sa Rusi obrátia práve na Pobaltie. "Putin nepočká desať rokov, kým postavíme opevnenie. Najviac ohrození budeme (Pobaltie) bezprostredne po podpise mieru na Ukrajine", povedal bývalý litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis.
Krajiny odstupujú od zmlúv
Rusi už avizovali, že po prímerí na Ukrajine zvýšia vojenskú výobu a presunú jednotky na severovýchodnú hranicu NATO. V reakcii na to už Poľsko a Fínsko oznámili, že "odstúpia od medzinárodnej zmluvy o zákaze používania protipechotných mín".
Litva, najjužnejší pobaltský štát, ktorého Rusko obklopuje z dvoch strán (juhozápad Kaliningrad), už odstúpila od zmluvy o zákaze používania kazetovej munície. "Chceme mať slobodu výberu pri používaní nových zbraňových systémov v prípade útoku z Ruska. Naším strategickým posolstvom je, že sme pripravení použiť úplne všetko," povedala litovská ministerka obrany Dovile Sakalieneová.
