LONDÝN - Ak by Ukrajina padla, svet sa ocitne na pokraji globálneho konfliktu. Takto varuje bezpečnostný expert Anthony Glees z Buckinghamskej univerzity. Podľa neho je poslednou šancou, ako tejto katastrofe zabrániť, iniciatíva britského premiéra Keira Starmera. Ten spoločne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom vyzýva na vytvorenie "koalície ochotných", ktorá by aktívne podporila Kyjev. Hoci niektorí odborníci považujú tieto obavy za prehnané, varovania sa množia.
Macron: Rusko robí z vojny globálnu záležitosť
Nebezpečenstvo eskalácie pripúšťajú aj svetoví lídri. Francúzsky prezident Macron nedávno vyhlásil, že ruská agresia už dávno prekročila hranice Ukrajiny. „Tento konflikt je globálny. Rusi podnikli kroky, ktoré majú dosah na celý svet,“ cituje ho Politico.
O tom, či sa vojna udrží v súčasných hraniciach, alebo sa rozšíri, Macron nechce špekulovať. „Dúfajme, že ostane tam, kde je,“ dodal v napätej atmosfére, ktorá panuje medzi západnými lídrami.
Trump a Zelenskyj v ostrej výmene: „Hráte sa s treťou svetovou!“
Na piatkovej schôdzke v Bielom dome došlo k ostrej výmene názorov medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským. Trump obvinil Ukrajinu z „hazardovania s treťou svetovou vojnou“, uvádza BBC.
Podľa Gleesa je práve strach z globálneho konfliktu hlavnou motiváciou na mierové rokovania. „Trump chce mier za každú cenu,“ tvrdí expert. „Uvedomuje si, že ak by sa vojna rozšírila, USA by boli nútené zasiahnuť, čo by znamenalo priamu cestu k tretej svetovej vojne.“
Hrozba pre Európu: Po Ukrajine Pobaltie?
Ak sa nepodarí dosiahnuť mierovú dohodu, Rusko bude pokračovať vo svojej agresii, varuje Glees. „Nezastaví sa na Ukrajine. Pobaltie je ďalší na rade.“ Podľa neho by nasledovali rozsiahle kybernetické útoky, diverzné akcie a možno aj priame vojenské údery na Britániu a Francúzsko. „Putinovo víťazstvo na Ukrajine by bolo katastrofou pre celý Západ.“
Posledná nádej: Británia volá do zbrane
Britský premiér Starmer preto prichádza s naliehavým návrhom – vytvoriť "koalíciu ochotných", ktorá by poskytla Ukrajine významnú podporu. Macron sa k iniciatíve pridáva a obaja lídri zdôrazňujú, že v prípade pasivity Európy hrozí obrovské nebezpečenstvo.
„S Amerikou mimo hry je tento plán našou poslednou šancou na bezpečnosť v Európe,“ tvrdí Glees. Napriek ostrým slovám medzi Trumpom a Zelenským aj americký prezident naznačil, že podporuje akékoľvek riešenie, ktoré by konflikt ukončilo. „Uzavrieme dohody so všetkými – s Európou, s jednotlivými štátmi. Chcú to vyriešiť, sú to dobrí ľudia,“ cituje Trumpa denník Independent.
Mier za cenu straty územia?
Nie všetci však veria v hroziacu apokalypsu. Podľa Paula Rogersa z Bradfordskej univerzity je pravdepodobnejší scenár, že vojna skončí kompromisom – a tým aj odovzdaním časti ukrajinského územia Moskve. Podobný názor zastáva aj Rory Cormac z Nottinghamskej univerzity.
„Nemyslím si, že sme bližšie k tretej svetovej vojne. Ale minulotýždňové udalosti nastoľujú otázku – na koho strane by v prípade konfliktu stáli Spojené štáty?“ zamýšľa sa Cormac.
Jasné je jedno – svet stojí na rázcestí. Rozhodnutia, ktoré padnú v najbližších mesiacoch, môžu ovplyvniť bezpečnosť celej planéty na dlhé roky dopredu
