LONDÝN - Bezmála dve desiatky lídrov západných štátov a inštitúcií sa na summite o Ukrajine v Londýne zhodli na tom, že treba navýšiť výdavky na obranu. Podľa mnohých z nich vrátane britského premiéra Keira Starmera je čas prestať debatovať a začať konať. Starmer, ktorý schôdzku na najvyššej úrovni zvolal, uviedol, že sa účastníci zhodli na štyroch základných bodoch podpory Ukrajiny. Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa podľa politológov spolu so Starmerom ujal vedenia rokovaní o mieri, neskôr médiám povedal o návrhu prímeria, ktoré by sa vzťahovalo na more, vzdušný priestor a energetickú sústavu. Česko v Londýne zastupoval premiér Petr Fiala.
Obmedzené prímerie navrhnuté Francúzskom a Britániou by platilo mesiac, napísal list Le Figaro, a podľa Macrona by následne otvorilo cestu k ďalšej fáze pokoja zbraní, kedy by na mierové jednania dohliadali zahraničné jednotky. Dôvodom na tento postup je podľa francúzskeho prezidenta to, aby bolo obmedzené prímerie lepšie kontrolovateľné. Poukázal na to, že front medzi Ruskom a Ukrajinou zodpovedá vzdialenosti medzi Parížom a Budapešťou.
archívne video
Starmerom zvolaný summit sa konal v sídle Lancaster House na londýnskej triede The Mall iba dva dni po piatkovej roztržke medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkou hlavou štátu Donaldom Trumpom v Bielom dome. Summitu sa okrem viacerých európskych lídrov zúčastnili aj šéfovia NATO, Európskej komisie a Európskej rady, ale aj prezident Zelenskyj, ukrajinský veľvyslanec v Británii Valerij Zalužnyj a predstavitelia Kanady a Turecka.
Po zhruba dvojhodinovom rokovaní Starmer na tlačovej konferencii oznámil, že účastníci sa zhodli na štyroch bodoch. Po prvé, pokračovať v poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine a zosilniť ekonomický tlak na Rusko. Po druhé, Ukrajina musí byť prítomná pri mierových rozhovoroch, pričom mier jej musí zaručiť zvrchovanosť a bezpečnosť. Po tretie, v prípade dosiahnutia mieru budú európski lídri usilovať o odtrhnutie Ruska od akejkoľvek budúcej invázie na Ukrajinu. Po štvrté, vznikne koalícia ochotných (či zodpovedných), ktorá bude brániť Ukrajinu a zabezpečí mier v krajine, uviedla stanica BBC. Konkrétne štáty nemenoval.
Británia podľa Starmera tiež uzavrela novú dohodu vo výške 1,6 miliardy libier, vďaka ktorej Ukrajina získa 5000 ľahkých viacúčelových striel. Európa naliehavo potrebuje prezbrojiť a členské štáty musia mať fiškálny priestor na nárast výdavkov na obranu, povedala po summite predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. "Je veľmi dobrou správou, že ďalšie európske krajiny zvýšia výdavky na obranu," povedal generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Český premiér Petr Fiala po summite na sieti X oznámil, že v najbližšom čase s ministrami prerokuje navýšenie rozpočtu na obranu. "Všetci sme si vedomí závažnosti situácie, teraz treba prejsť od slov k činom," uviedol.
Západ musí odolať vydieraniu a agresii zo strany Ruska, povedal po summite poľský premiér Donald Tusk. "Musí sa urobiť všetko pre to, aby Európa a Spojené štáty hovorili jedným hlasom," citovala ho agentúra AFP. Tusk tiež vyzval európskych spojencov na posilnenie východnej hranice EÚ s Ruskom a Bieloruskom, ktoré je spojencom Moskvy.
Ruská požiadavka na demilitarizáciu Ukrajiny je neprijateľná. Po summite to podľa Reuters vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz, podľa ktorého je naopak po skončení vojny nutné zachovať na Ukrajine silnú armádu. "Všetci sme odhodlaní podniknúť kroky pre silný a trvalý mier na Ukrajine a pre zabezpečenie našej kolektívnej bezpečnosti," uviedol Macron.
Prezident Zelenskyj po summite odcestoval na schôdzku s Karolom III., ktorá sa odohrala v kráľovom vidieckom sídle Sandringham House vo východoanglickom Norfolku. Večer potom uviedol, že všetci v Európe spoločne pracujú na tom, aby našli základ pre spoluprácu so Spojenými štátmi na skutočnom mieri a bezpečnostných garanciách. Európska jednota je podľa neho na extrémne vysokej úrovni, ako už dlho nebola, a uviedol, že na vrcholnej schôdzke cítil silnú podporu svojej krajiny.
Piatková schôdzka v Oválnej pracovni pred kamerami médií prerástla v hádku, počas ktorej Trump a americký viceprezident J. D. Vance zdôrazňovali, že ukrajinské vedenie sa musí sústrediť na diplomaciu, aby ukončilo "deštrukciu" svojej krajiny a že na dojednanie mieru je potrebné vystupovať voči Putinovi ústretovo. To dnes lídri v Londýne podľa očakávania väčšinovo odmietli.
Ukrajinský prezident potom uviedol, že verí, že je schopný vzťah s Trumpom zachrániť. Rozhovory ale podľa Zelenského musia pokračovať v inom formáte.
Dnešného rokovania sa zúčastnili predstavitelia Británie, Ukrajiny, Českej republiky, Fínska, Francúzska, Poľska, Španielska, Dánska, Kanady, Rumunska, Holandska, Švédska, Nemecka, Nórska, Talianska, Turecka, NATO, Európskej komisie a Európskej rady.
