PEKING/MOSKVA - Niektorí experti na medzinárodné vzťahy naznačujú, že Čína by mohla zohrať dôležitú úlohu pri rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. Americký prezident Donald Trump sa snaží vyvinúť tlak na Peking, aby prispel k dosiahnutiu mieru. Spoločne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom by mohli vytvoriť koordinovaný tlak na ruského lídra Vladimira Putina.
Trumpova taktika „cukru a biča“
Podľa čínskej korešpondentky BBC Laury Bickerovej, na ktorú sa odvoláva denník Daily Mail, by mohli nové americké clá slúžiť ako strategický nástroj na presvedčenie Číny, aby sa aktívnejšie zapojila do riešenia konfliktu. Spojenými silami by mohli prinútiť Rusko k ukončeniu bojov.
„Trump vo svojej zahraničnej politike dôsledne uplatňuje princíp 'cukru a biča'. Už zaviedol desaťpercentné clo na čínske tovary s odôvodnením, že Peking musí zastaviť nelegálny dovoz fentanylu a ďalších drog do USA. Je známe, že neváha použiť tvrdý ekonomický nátlak, aby dosiahol ústupky od Číny,“ vysvetlila analytička čínskej zahraničnej politiky Natalija Butyrská pre týždenník Zrkadlo týždňa.
Podľa Butyrskej by mohol podobný prístup fungovať aj pri ovplyvňovaní postoja Pekingu voči Moskve. „Hrozba sekundárnych sankcií a tlak na čínsky finančný sektor už prinútili Peking sprísniť dohľad nad obchodom s Ruskom a obmedziť vývoz citlivých technológií,“ dodala. Tvrdí, že Spojené štáty by mohli dotlačiť Čínu k reálnym krokom smerujúcim k mieru.
Clá a ekonomické šachy medzi USA a Čínou
Peking na nové americké clá nezostal dlho dlžný odpoveď. V odvete zaviedol vlastné tarify na dovoz amerického uhlia, skvapalneného zemného plynu a ropy. Ako pripomína CNN, Trump však stále nevyužil celý svoj manévrovací priestor – zatiaľ čo počas kampane hovoril o clách na úrovni 60 %, aktuálne dosahujú iba 10 %. To znamená, že má v rukách ešte silné ekonomické nástroje, ktorými môže vyvíjať ďalší tlak na Peking.
Podľa odborníka na čínsku ekonomiku a podnikanie Scotta Kennedyho je však Čína na prípadný nový stret s Trumpovou administratívou omnoho lepšie pripravená než v jeho prvom funkčnom období. „Hoci jej ekonomika prechádza spomalením, technologicky je dnes na úplne inej úrovni. Peking tiež rozšíril obchodné a investičné väzby do ďalších regiónov, takže nie je tak závislý od USA ako v minulosti,“ vysvetlil Kennedy.
Si Ťin-pching v Moskve: Diplomatická misia alebo symbolické gesto?
Medzitým sa objavili správy, že čínsky prezident Si Ťin-pching prijal pozvanie na návštevu Moskvy pri príležitosti májových osláv konca druhej svetovej vojny. Podľa denníka South China Morning Post ide o významné diplomatické gesto, ktoré môže signalizovať ďalšie prehlbovanie čínsko-ruských vzťahov. Si sa podobnej udalosti v Rusku naposledy zúčastnil pred desiatimi rokmi.
Otázkou zostáva, či jeho prítomnosť v Moskve bude len symbolickým prejavom priateľstva, alebo či sa pokúsi ovplyvniť Putina v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
