GAZA - Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová vo štvrtok počas svojej dvojdňovej pracovnej cesty navštívila Izrael a Pásmo Gazy. Podľa informácií EP je prvou európskou líderkou, ktorá za posledných viac ako desať rokov vstúpila do tejto palestínskej enklávy.
"V kľúčovej chvíli pre región a svet som sem chcela prísť, aby som zdôraznila a na vlastné oči videla zásadnú úlohu Európy pri dodávaní humanitárnej pomoci do Gazy," uviedla šéfka europarlamentu. Podľa jej slov je Európa pripravená zintenzívniť angažovanosť v regióne a urobiť všetko preto, "aby sme pomohli dohode o prímerí a prepustení rukojemníkov, aby sme zabezpečili cestu na zvýšenie pomoci a vytvorili základný kameň pre udržateľný mier".
archívne video
Vo štvrtok sa Metsolová najprv stretla v Jeruzaleme s predsedom izraelského parlamentu Amirom Ochanom a ministrom zahraničných vecí Gideonom Saarom. Následne navštívila hraničný priechod Kerem Šalom, kde si prezrela humanitárne operácie. Odtiaľ predsedníčka vstúpila do Pásma Gazy, kde sa zamerala na priebeh vstupu humanitárnej pomoci z izraelskej strany.
Po návrate do Izraela Metsolová poskytla misii Európskej únie pre pomoc na hraniciach v Rafahu (EUBAM Rafah) informácie o ich operácii a zdôraznila podporu pre humanitárnu pomoc smerujúcu do palestínskej enklávy. Navštívila tiež miesto konania festivalu Nova, kde militanti palestínskeho hnutia Hamas zavraždili a uniesli pri bezprecedentnom útoku zo 7. októbra 2023 množstvo ľudí.
Na záver dňa rokovala aj s izraelským prezidentom Jicchakom Herzogom. V piatok plánuje Metsolová odcestovať do Ramalláhu na Západnom brehu Jordánu, kde sa stretne s palestínskym vedením. Počas svojej dvojdňovej návštevy zdôrazňuje šéfka europarlamentu ochotu Európy konštruktívne spolupracovať so všetkými partnermi v regióne a zabezpečiť, aby súčasná dohoda o prímerí medzi Izraelom a Hamasom vydržala. Dúfa tiež v cestu k udržateľnému mieru v regióne, ktorý môže zabezpečiť bezpečnosť Izraela a skutočnú perspektívu pre Palestínčanov, píše sa na stránke EP.
USA uvalili sankcie na hlavného prokurátora ICC Khana
Spojené štáty vo štvrtok oznámili uvalenie sankcií na hlavného prokurátora Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu Karima Khana za vyšetrovanie občanov USA, ako aj údajných izraelských vojnových zločinov v Pásme Gazy. Informuje správa agentúry AFP. Americké ministerstvo financií vo svojom vyhlásení spresnilo, že sankcie voči Khanovi zaviedlo v reakcii na výkonné nariadenie prezidenta Donalda Trumpa zo 6. februára, v ktorom prezident vyzval na uvalenie sankcií proti ICC v Haagu za vyšetrovanie Izraela, ktorý je spojencom USA.
ICC vyšetruje Izrael v súvislosti s jeho vojnou proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy.Khan je zodpovedný za žiadosť, na základe ktorej ICC v novembri vydal zatýkacie rozkazy pre podozrenia z vojnových zločinov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a jeho bývalého ministra obrany Joava Galanta. ICC zdôraznil, že zatykače na izraelských predstaviteľov platia bez ohľadu na odmietavý postoj Izraela k jurisdikcii súdu na svojom území. Popri vyšetrovaní Izraela ICC vyšetruje aj vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ku ktorým podľa neho došlo počas americkej invázie Afganistanu v rokoch 2001-2021.
Trump vo svojom dekréte obvinil ICC z "nelegitímnych a neopodstatnených krokov" namierených proti USA a ich spojencovi Izraelu. Súd podľa Trumpa "zneužil svoju moc vydaním nepodložených zatykačov" na izraelských predstaviteľov. Nariadil tiež zmrazenie majetku a zákaz cestovania pre predstaviteľov ICC, zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. ICC odsúdil Trumpovo nariadenie, ktorého cieľom je podľa neho "poškodiť jeho nezávislú a nestrannú súdnu prácu". Už prvá Trumpova administratíva uvalila v júni 2020 sankcie na ICC so sídlom v Haagu za vyšetrovanie údajných amerických vojnových zločinov v Afganistane, ktoré však jeho nástupca v úrade Joe Biden neskôr - v apríli 2021 - zrušil.
