MOSKVA - Rusko by podľa správy Dánskej obranno-spravodajskej služby (DDIS) mohlo v priebehu dvoch rokov nadobudnúť kapacity na útok proti členskému štátu Severoatlantickej aliancie. Do piatich rokov by dokonca mohlo viesť vojnu širšieho rozsahu proti NATO. Kľúčovými faktormi, ktoré môžu ovplyvniť tento scenár, sú podľa dánskych analytikov podpora USA pre Európu a tempo zbrojenia jednotlivých krajín.
Rastúca hrozba a vojenské prípravy Moskvy
V nedávno zverejnenej správe DDIS upozorňuje, že hrozba zo strany Ruska pre Dánsko aj ďalšie európske krajiny v najbližších rokoch porastie. Reforma a modernizácia ruskej armády, ktorú urýchlila vojna na Ukrajine, už podľa dánskej rozviedky neslúži len na vedenie konfliktu s Kyjevom, ale aj na prípravu potenciálneho stretu s NATO.
„Rusko sa vníma ako krajina vo vojnovom konflikte so Západom a pripravuje sa na možnú vojnu s Alianciou. Neznamená to, že rozhodnutie o jej začatí už padlo, ale Moskva si vytvára kapacity, ktoré jej umožnia takýto krok podniknúť, ak by sa na to rozhodla,“ uvádza sa v správe.
Situácia sa môže ešte vyhrotiť v prípade, že Rusko vycíti oslabenie vojenskej podpory zo strany USA a zároveň slabosť európskych armád. Dánski analytici však nepredpokladajú, že by Moskva bola schopná viesť dve vojny súčasne. Ako základnú podmienku pre prípadný útok na NATO vidia ukončenie alebo zmrazenie vojny na Ukrajine.
Tri scenáre budúceho vývoja
Podľa informácií webu Politico dánska rozviedka pracuje s tromi možnými scenármi vývoja po skončení vojny na Ukrajine.
- Krátkodobá hrozba – Rusko bude schopné viesť lokálny vojenský konflikt v susednej krajine do šiestich mesiacov od ukončenia vojny na Ukrajine.
- Regionálna vojna – Približne do dvoch rokov sa Moskva môže stať reálnou vojenskou hrozbou pre jednu alebo viac krajín NATO. V takom prípade by bola schopná viesť regionálny konflikt v oblasti Baltského mora.
- Rozsiahla vojna v Európe – Do piatich rokov by mohlo Rusko disponovať silami potrebnými na vedenie veľkého vojenského konfliktu na európskom kontinente – a to aj bez účasti USA na strane NATO.
Moskva sleduje aj Arktídu, no útok na Dánsko je nepravdepodobný
Okrem Európy sleduje Rusko aj svoje strategické záujmy v Arktíde, pričom podľa DDIS nevylučuje ani použitie vojenskej sily. Útok na Grónsko alebo Faerské ostrovy, ktoré sú súčasťou Dánskeho kráľovstva, však rozviedka označuje za nepravdepodobný scenár. Takýto krok by totiž Spojené štáty považovali za priamu hrozbu pre svoje bezpečnostné záujmy, čo by Moskva nechcela riskovať.
Varovania z celej Európy
Dánska rozviedka nie je jediná, ktorá upozorňuje na rastúcu hrozbu zo strany Ruska. V podobnom duchu sa ešte v novembri vyjadril aj riaditeľ českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Michal Koudelka. Podľa neho sa môže Rusko zotavovať z vojny na Ukrajine 10 až 15 rokov, no po tomto období by mohlo byť pripravené na agresiu voči strednej a východnej Európe. Na možné riziko upozornil aj šéf nemeckej rozviedky Bruno Kahl, pripomína portál Euronews.
