LONDÝN - Server Politico pripravil rebríček najvýraznejších a najvplyvnejších európskych politických osobností pre rok 2025. Rozdelil ich na tvorcov, narušiteľov a vizionárov.
Najvplyvnejšia líderka je Giorgia Meloniová
"Koho zavoláte, ak chcete hovoriť s Európou?", pýta sa server Politico a hneď aj konštatuje: Ak ste Elon Musk — najbohatší muž sveta a kľúčový poradca novozvoleného prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa — číslo, ktoré vytočíte, patrí Giorgii Meloniovej.
Za menej ako desať rokov sa líderka pravicovej strany Bratia Talianska z pozície odmietanej ultranacionalistky prepracovala na premiérku Talianska a etablovala sa ako osobnosť, s ktorou môžu Brusel, a teraz aj Washington, spolupracovať.
Tvorcovia
Na 1. mieste skončila Ursula von der Leyenová
Takmer 75 rokov po podpísaní svojej zakladajúcej deklarácie je Európska únia v vážnych problémoch.
To, čo bolo kedysi úniou hospodárskych veľmocí, je teraz stagnujúcou zbierkou krajín, ktoré zaostávajú za dynamickými globálnymi rivalmi. Obľúbené nespokojnosť poháňa rastúcu politickú polarizáciu a vzostup ultranacionalistických lídrov, ktorých oddanosť základným hodnotám bloku je otázna. Oceňovaný model sociálneho štátu v Európe riskuje destabilizáciu rýchlo starnúcou populáciou, ktorá sa zdá byť ochotná zakázať migráciu, ktorá by mohla pomôcť riešiť kontinentálnu demografickú krízu.
Vzostup 66-ročnej nemeckej političky Ursuly von der Leyenovej ako jednej z najvplyvnejších lídrov bloku nie je niečo, čo by väčšina ľudí očakávala. Ešte pred piatimi rokmi bola slabou ministerkou v kabinete nemeckej kancelárky Angely Merkelovej; jej výber bol prekvapivým kompromisom a stretol sa s cynickými úsmevmi od pozorovateľov, ktorí očakávali, že bude bábkou ovládanou národnými lídrami v Paríži a Berlíne.
Namiesto toho, počas svojho prvého funkčného obdobia ako predsedníčka Komisie, čelila veľkým krízam, ako bola pandémia Covidu a ruská invázia na Ukrajinu, a vždy z nich vyšla silnejšia, pričom pretransformovala to, čo jej predchodcovia považovali za nudnú, byrokratickú pozíciu, na oveľa politickejšiu a silnejšiu funkciu, píše Politico.
Na ďalších miestach skončili Vladimir Putin a Donald Tusk.
Narušitelia
Na prvom mieste skončil nemecký politik Friedrich Merz
Friedrich Merz si praje, aby mal stroj času. Predseda nemeckej stredopravej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) nemá veľký záujem o to, čo počas svojho funkčného obdobia kancelárka Angela Merkelová robila. Merz verí, že jeho predchodkyňa ako líderka strany urobila vážne chyby, keď po havárii vo Fukušime v roku 2011 postupne uzavrela jadrové elektrárne v krajine a keď prijala viac ako milión žiadateľov o azyl, ktorí ušli pred násilím na Blízkom východe.
Takisto sa mu nepáči, ako Merkelová formovala jeho stranu. Rovnako ako mnohí členovia konzervatívnej frakcie CDU, Merz si myslí, že jej prijatie takmer militantného centristického prístupu poskytlo priestor pre rast krajnej pravice, ako je strana Alternatíva pre Nemecko (AfD). Merz (69) by rád žil v realite, v ktorej by Merkelová nikdy neprišla k moci. Keďže to však nie je možné, uspokojí sa s tým najlepším, čo môže získať.
Na ďalších miestach skončili Teresa Riberová (španielska politička, Výkonná podpredsedníčka Európskej komisie pre čistý, spravodlivý a konkurencieschopný prechod od 2024) a Rafał Trzaskowski (poľský politik).
Vizionári
Na prvom mieste sa umiestnil Mark Rutte
Bol čas v živote Marka Rutteho, keď ísť spať znamenalo snívať o vyrovnaných rozpočtoch a možno aj o idylickom veternom mlyne. V súčasnosti, keď bývalý holandský premiér zatvára oči, jediné, čo vidí, je hotovosť — nepredstaviteľne veľké sumy, ktoré sníva o utratení za európsku obranu.
Ako nový generálny tajomník NATO bude Rutteho hlavným cieľom udržať Washington na palube po znovuzvolení Donalda Trumpa. Vzhľadom na niekdajšiu a možno aj budúcu obsesiu amerického prezidenta voči výdavkovým cieľom NATO na vojenské výdavky, to znamená vyvíjať tlak na členské krajiny aliancie, ktoré zaostávajú.
Na ďalších miestach skončili Andrii Yermak (je vedúcim kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského) a Kaja Kallasová (estónska politička a bývalá premiérka, podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku).
