PRAHA- Kultúrny život v normalizačnom Československu bol na vkus sovietskej tajnej služby KGB zrejme stále príliš nespútaný.
Pracovníci KGB tak z Prahy do moskovského ústredia v 70. a 80. rokoch posielali okrem iného správy o údajne nulovej kontrole malých divadelných scén. Plynie to z materiálov sovietskej rozviedky, ktoré sú súčasťou v Británii nedávno sprístupneného archívu niekdajšieho pracovníka KGB Vasilija Mitrochin.
Opakovane a so zrejmou frustráciou dokumenty KGB upozorňujú napríklad na mizivú návštevnosť, ktorú vo vtedajšej ČSSR v porovnaní so západnou konkurenciou zaznamenávali sovietskej filmy. "V pražských kinách je pri premietaní sovietskych filmov prítomných päť až desať ľudí," uvádza napríklad oznámenia z Československa, ktoré Mitrochin datoval rokom 1980.
Popisuje tiež prax, kedy lístky na sovietske filmy kupujú odborové organizácie, ktoré je potom zadarmo rozdávajú svojim členom, alebo kedy premietanie dopoludnie povinne navštevuje školskú mládež a večer vojaci základnej služby.
Hodnotenie KGB potvrdzuje aj historik Prokop Tomek, ktorý sa touto dobou a aktivitami tajnej služby v Československu dlhodobo zaoberá. "Takto to skutočne bolo. Človek si to pamätá aj zo svojich zážitkov," povedal ČTK odborník z Vojenského historického ústavu v Prahe. Upozornil však, že k Mitrochinovým záznamom treba pristupovať kriticky, pretože ich pravdivosť kvôli neprístupnosti archívov KGB v Rusku často nie je možné overiť z iných zdrojov.
Dlhoročný pracovník archívu KGB Mitrochin si od roku 1972 až do roku 1984 ručne zaznamenal mnohé z dokumentov, ktoré sa k nemu dostali. V roku 1992 ho aj s rodinou a so záznamami dostala do Británie jej tajná služba. Mitrochin zomrel v roku 2004 a tento rok v lete bolo v archívnom stredisku Winstona Churchilla v Cambridge sprístupnilo 19 z celkom 33 zložiek spracovaného materiálu.
Snaha o plnú pokladnicu, ústupky meštiackemu vkusu publika, ale aj "nepriateľské úmysly" stáli podľa sovietskej tajnej služby za tým, že na plátnach československých kín pred sovietskymi filmami dostávali prednosť americké akčné trháky.
Iná správa uvádza, že v roku 1976 príjem z premietania sovietskych filmov na slovenskom dosiahol 2,9 milióna vtedajších korún, zatiaľ čo za západné filmy tam ľudia minuli 29,3 milióna. Rovnaký dokument tvrdí, že sovietske filmy a filmy z krajín socialistického bloku sú premietané "vo druhoradých kinosálach s menším počtom miest i premietacích časov".
Tiež ich reklama vraj bola nízka v porovnaní s propagáciou západných snímok. V roku 1980 údajne západnej zábery tvorili 45 percent ponuky, ale zaznamenali 80 percent predaných lístkov.
Jeden zo záznamov tiež upozorňuje na pražskej divadelné predstavenie Venušin vrch Ivy Procházkovej, ktoré vraj bolo "v zásade zamerané proti KSČ". Podobne "ideovo závadný podtext" mala podľa sovietskej tajnej služby jedna z inscenácií bratislavskej Novej scény.
"Boli pozorované pokusy využívať divadla k podnecovaniu protisovietskych nálad u obyvateľstva. Režiséri často do dialógov v predstavení vkladajú ruská slová, vznikajú tak dvojzmysly," písali agenti KGB. Nepáčilo sa im ani divadelné zobrazovanie sovietskych vojakov ako nepestovaných, zle oblečených a hrubých.
"Medzi Čechmi rastie uspokojenie. Opozícia sa vrátila k aktívnej tvorivej práci. Šíri sa domáce divadlo, hrá sa po bytoch alebo na chalupách," písala KGB v roku 1980.
Iná zo správ upozorňuje, že v roku 1978 zosilneli tendencie československých divadelníkov uvádzať satirická alebo problému predstavenie sovietskych autorov, ktorá vyvolávajú "nežiaduce" reakcie publika. Vadila však tiež "svojrázna interpretácia" ruskej klasiky, napríklad Čechovových Troch sestier v Divadle na Vinohradoch.
Osobitnú pozornosť KGB venovala v Československu správanie "svojich", teda sovietskych umelcov. Hosťovanie moskovského divadla leninského Komsomolu malo v roku 1978 vraj síce žiadúce umeleckú úroveň a herci predviedli "zrelé a majstrovské výkony", problémom však bola tlačová konferencia. Režisér Mark Zacharov totiž v odpovedi na otázku, aký súčasný československý film má najradšej, menoval Prelet nad kukučím hniezdom Miloša Formana. "Forman emigroval v roku 1968," uvádza KGB.
Podobne bola nahlásená aj členka delegácie 47 sovietskych novinárov a novinárok. Páčil sa jej totiž film Hra o jablko a veľký dojem na ňu urobila pieseň Karla Gotta Môj brat Ján, "podľa názoru aparátu ÚV KSČ napísaná a vykonaná na pamiatku Jána Palacha".
Už na jar 1968 však narazili aj sovietski spisovatelia Konstantin Simonov a Boris Polevoj. V rozhovore so zahraničným novinárom uvítali vtedajšej zmeny v československej spoločnosti. Zahraničný novinár, s ktorým sa o svoje názory Simonov a Polevoj podelili, bol podľa správy KGB sovietskym agentom.
