PRAHA - Český týždenník Reflex publikoval zaujímavý článok, v ktorom sa zameral na problematiku Európskej únie, a toho, čím nás vlastne sklamala. V prvom rade vraj "začala strácať sama nad sebou kontrolu a výrazne prehĺbila svoj demokratický deficit. V snahe "robiť dobro" potlačila slobodu a spustila nezmyselný kolotoč obmedzení, regulácií a dotácií, ktoré v konečnom dôsledku vedú ku korupcii, podvodom a obmedzovanie slobodného trhu."
ZBYTOČNÝ EURÓPSKY PARLAMENT
Do EP sa zatiaľ volilo sedemkrát (prvýkrát v roku 1979, naposledy v roku 2009). V prvých voľbách do tohto parlamentu hlasovalo 63 percent právoplatných európskych voličov, pri posledných už len 43 percent. A to napriek tomu, že legislatívne, rozpočtové, kontrolné a politické právomoci EP neustále rastú.
Parlament má navyše dve sídla - v Bruseli a Štrasburgu. Len pendlovanie medzi nimi stojí ročne štvrť miliardy eur. Odpoveď, prečo nie je Európsky parlament len v Bruseli, znie: Chce to tak Francúzsko...
PODVOD S ÚSTAVOU
Niekde o ústave hlasovali parlamenty, niekde sa vôbec nehlasovalo a boli aj referendá. Keď v roku 2005 občania povedali ústave nie vo Francúzsku a Holandsku, bol celý proces zastavený.
Potom sa rok a pol vyčkávalo a nakoniec bola v decembri 2007 podpísaná Lisabonská zmluva, ktorá kopírovala odmietnutú ústavu. V júni 2008 už o nej bolo referendum iba v Írsku. A Íri povedali nie! Pod tlakom dostali druhú šancu, a to už povedali áno...
LISABONSKÁ KATASTROFA
Lisabonská stratégia je jednou z najväčších prehier EÚ posledných desaťročí. Bola prijatá v marci 2000 s cieľom vytvoriť z Európskej únie do roku 2010 (takže sa nepodarilo) "najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku sveta, založenú na vedomostiach, schopnú trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, vytvárania viac kvalitných pracovných príležitostí a zachovávajúcu sociálnu súdržnosť".
Hovorí sa v nej o makroekonomických opatreniach, aby bol zaistený "priaznivý rastový výhľad ekonomiky". "Súdruhovia" z Bruselu ale niekde urobili chyby. Nezamestnanosť sa naopak zvýšila, prišla kríza a oni nerobia nič.
OBCHÁDZANIE PAKTU STABILITY
V roku 1996 vznikol Pakt stability a rastu, čo je dohoda medzi členmi eurozóny ohľadom koordinácie ich rozpočtových politík tak, aby prípadnými vysokými deficitmi štátnych rozpočtov alebo vysokými verejnými dlhmi neohrozovali stabilitu eura a tiež nezvyšovali infláciu. Schodok verejných financií podľa paktu nesmie prekročiť tri percentá hrubého domáceho produktu a verejný dlh musí byť menší ako 60 percent HDP alebo sa musia znižovať. Ako to dopadlo, už vieme. Okrem pár výnimiek nikto nedodržiava nič.
VLÁDNE NEMECKO A FRANCÚZSKO
Za posledný rok, kedy úplne zo scény v čase krízy zmizla Európska komisia i Európsky parlament, vidíme, že o všetkom skutočne rozhoduje nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Pre malé štáty je to nedobrý stav.
JEDNOTA V HÁJI
Vážne ekonomické problémy v posledných dvoch rokoch tiež takmer zničili heslo Európskej únie, ktoré znie "Jednota v rozmanitosti". Naopak rozmanitosť je späť bez ohľadu na to, či si môžeme dať v Portugalsku či v Estónsku podobnú pizzu a v Írsku či na Cypre trávime dovolenku s rovnakou whisky.
Prebúdzajú sa staré stereotypy. Gréci sú označovaní za "lenivých", Nemci už sú zase "vojnoví zločinci", pretože chcú ovládať kontinent, Taliani sú "nespoľahliví", Poliaci "šmelinári". Vysnívaný jednotný a unifikovaný Európan teda nikdy nevznikol.
CESTA DO NIKAM
Mnohí priaznivci EÚ hovoria, že všetko sa opäť zlepší a že náš kontinent bude opäť ovplyvňovať svet. Bude, ale len málo. Čím ďalej menej. Európa sa polovicu 20. storočia sama ničila obludným vojnami. V druhej polovici chytila správny vietor a mohutnela. Úplne paradoxne ale pád komunizmu a "zjednotenie" Európy naštartovali jej cestu k oslabovaniu jej vplyvu a moci. Projekt, ktorý vyzeral až zázračne, sa drobí. Občania jednotlivých štátov opäť začínajú premýšľať o tom, kým vlastne sú a kým chcú byť. Uvedomuje si to čím ďalej viac ľudí. Len novodobí európski mandaríni v Bruseli spia.
