BRATISLAVA - Čakajú slovenskú zahraničnú politiku zmeny? Na hraniciach s Ukrajinou sa koncentrujú ruské vojská, Maďari a Poliaci rokujú s európskou krajnou pravicou a Igor Matovič vycestoval do Moskvy bojovať proti haneniu vakcíny Sputnik V. Politická situácia je viac zamotanejšia, než by si diplomati želali. Aké je východisko a je možné, že by sme vystúpili z V4?
Minister Korčok sa na tlačovej konferencii venoval nielen aktuálnym politickým témam, ale aj víziám pre Slovensko do budúcnosti. Zdôraznil, že pre rezort diplomacie zostáva prioritou do najbližšieho obdobia najmä riešenie pandémie koronavírusu. Taktiež pripomenul, že nevynechá ani májovú konferenciu o budúcnosti Európskej únie (EÚ), pričom priznal, že o téme chce aktívne diskutovať aj v slovenských regiónoch.
Podľa kariérneho diplomata je potrebné podporovať najmä presadzovanie princípov právneho štátu aj mimo Slovenska. Posilniť chce tiež strategickú komunikáciu, EÚ si podľa neho zaslúži aj kritiku. "Je dôležité byť otvorený, kritický aj voči EÚ, ale aj presný, povedať, kde má únia problém a kde máme maslo na hlave my sami," zdôraznil Korčok. Otvorene pritom deklaroval, že bude "vždy, všade a zreteľne" hovoriť, kde je slovenský záujem, čo má platiť v rámci formovaní slovenských pozícií na medzinárodných fórach.
Korčok chce zlepšiť imidž V4 - dá sa to?
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí spomenul, že je potrebné zlepšovať imidž Vyšehradskej štvorky. "Chcem docieliť hlavne to, aby bol hlasný a zreteľný hlas Slovenskej republiky. Ja nie som ani hovorca ani image maker V4. Ja som ten, ktorý chce napomôcť tomu, aby v situáciách, kedy dochádza k pnutiu medzi Maďarskom a Poľskom, tak je to problém, ktorý majú tieto dve krajiny, ale nie V4 ako celok," poznamenal pre Topky.
Napriek tomu zostáva na stole otázka, či nám členstvo vo V4 spolu so štátmi, ktoré podľa kritikov popierajú princípy demokracie, skôr neškodí ako pomáha. "V4 od začiatku svojho vzniku, teda za ostatných tridsať rokov, prechádza rôznymi fázami. Každá krajina má svoje problémy a svoje veci, ktoré sa z času na čas premietnu aj do V4. Spolupráca však existuje aj v mnohých iných oblastiach a tie netreba hádzať do koša. To, čo chcem robiť ja, a tie situácie boli, keď sme hovorili o právnom štáte, aby náš hlas bol veľmi zretelný a hlasný v situáciách, kedy má V4 problémový imidž," zdôraznil minister. To, že by Slovensko momentálne stálo jednou nohou na západe a druhou na východe, rezolútne odmietol. "Ó nie, absolútne nie. Alternatívou EÚ nie je ani V4 ani východ," reagoval na záver.
Požehnanie či balvan?
Podľa politického komentátora Arpáda Szoltésa stojí pred aktuálnou vládou poriadny problém. Jednou z príčin je pritom práve nešťastná tlačová konferencia Igora Matoviča z košického letiska, kde vítal vakcínu Sputnik. "V Európskej únii si budú pamätať, kto sa na košickom letisku postavil do jedného šíku s Viktorom Orbánom a Vladimírom Putinom. Rusko totiž považuje úniu za svojho nepriateľa aj oficiálne, kým Maďarsko je v trochu zložitejšej situácii," napísal v komentári s tým, že Orbán sa síce pravidelne vyjadruje o EÚ ako o nepriateľskej entite, stále však zostáva jej členom. Szoltés zároveň poznamenal, že Orbán si v rámci EÚ praktizuje maďarský klon kremeľského autoritárskeho režimu, ale za peniaze únie. "Maďarsko tam má dnes povesť asociálneho poberateľa sociálnych dávok, ktorý pozná všetky svoje práva, no ani jedinú zo svojich povinností, mláti svoju ženu aj deti a nikdy sa nezabudne vymočiť na ploty svojich susedov. A my sme sa k nemu práve pridali," napísal Szoltés.
Podľa politológa je V4 mýtus
Miroslav Řádek vníma problém zoskupenia, ktorého sme súčasťou, v o niečo širšom kontexte. "V4 je pre mňa zahraničnopolitický mýtus. Krajiny strednej Európy môžu mať príbuzné zahraničnopolitické priority, rovnako tiež prirodzene chcú dobré susedské vzťahy. V skutočnosti však po roku 1989 ako nezávislé štáty neťahajú za jeden povraz. Skutočná povaha vzťahov krajín V4 je prevažne konkurenčná," poznamenal Řádek s tým, že formálne všetky krajiny deklarujú snahu o spoluprácu a pomoc, ale ako sa ukázalo, vo viacerých kritických situáciách ide o veľmi limitovanú konštruktívnosť.
Pripomenul, že hodnotovo sa Poľsko a Maďarsko dávnejšie vydali cestou autoritárstva a obmedzovania základných slobôd. Slovensko a Česko zas prežívajú neistú vládu tzv. alternatívnych alebo protestných politických strán. "Vzostup autoritárstva tu však zatiaľ bezprostredne nehrozí. Čo ale majú spoločné všetky krajiny, je (do istej miery) pokrytecký vzťah k Európskej únii. Naše krajiny sa do roku 2004 tvárili ako zodpovedné demokratické spoločnosti, v skutočnosti nám ale išlo o európske peniaze," myslí si Řádek s tým, že na tomto vzťahu je vidieť hodnotový rozdiel medzi západnou a strednou Európou. "Zatiaľ čo krajiny západnej Európy sú progresívnejšie, v strednej Európe pretrváva konzervatívnejšia atmosféra. Pretrváva teda stav od Francúzskej revolúcie z konca 18. storočia," uzavrel politológ pre Topky.
