BRATISLAVA - Opozičná SaS víta utorňajšie (29.1.) rozhodnutie britských poslancov, v ktorom odmietajú odchod Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ) bez dohody. Podľa strany je to dobrá správa pre Slovensko i Európu.
"Menej dobrou správou je, že britskí poslanci žiadajú od svojej premiérky a partnerských krajín EÚ zázrak na počkanie. Tým je hľadanie alternatívy za takzvanú severoírsku poistku počas najbližších dvoch týždňov," povedal poslanec Národnej rady SR za SaS Martin Klus. Menej pozitívnou správou je podľa neho aj to, že Európska únia odmieta ďalšie rokovania.
"Ak sa viacstranne prijateľné riešenie nenašlo počas posledných mesiacov, za dva týždne ho nájdeme len sotva. Je však našou povinnosťou sa o to aspoň pokúsiť," podotkol Klus. Podľa jeho slov je stále v hre aj možnosť, že by Británia svoj odchod odložila, prípadne celkom zrušila. "A to by bola najlepšia správa pre nás všetkých," skonštatoval Klus.
Vláda schválila prípravu opatrení Slovenska v prípade tvrdého brexitu
V súvislosti s prípravou na tvrdý brexit dnes urobila slovenská vláda ďalší krok. Kabinet schválil materiál, ktorý hovorí o vnútroštátnych prípravách Slovenska na prípadné vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie bez dohody (tvrdý brexit). V materiáli sa kladie dôraz na postavenie a práva Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii. Dokument zároveň zadeľuje jednotlivým rezortom legislatívne úlohy, informuje o hospodárskych a finančných dopadoch a konštatuje, že nech sa uzavrie s Londýnom akákoľvek dohoda, nebude výhodnejšia ako členstvo v klube.
Opatrenia, ktorých cieľom je zmierniť dopady tvrdého brexitu, budú mať dočasný charakter, do vyjednania nových vzťahov so Spojeným kráľovstvom. Opatrenia sa týkajú dopadov na občanov, hospodárskych dopadov, leteckej a cestnej dopravy, spolupráce v justičnej a policajnej oblasti, zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ale aj oblastí ako volebné právo, klimatická politika, právo duševného vlastníctva či médiá a audiovízia.
Cieľom vlády je zabezpečiť právnu istotu a ochranu Slovákov v Británii. Londýn už deklaroval, že aj v prípade odchodu bez dohody zachová Európanom existujúce práva. Podmienkou je zachovanie tých istých práv pre Britov žijúcich na kontinente. Ministerstvo vnútra preto pripraví potrebné legislatívne a administratívno-technické zmeny. Ministerstvo práce bude mať zase na starosť koordináciu sociálneho zabezpečenia a ministerstvo zdravotníctva zmeny týkajúce sa zdravotného poistenia. Úloha upraviť legislatívu týkajúcu a uznávania dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií pripadla ministerstvám školstva, zdravotníctva, vnútra, pôdohospodárstva aj dopravy.
Pokiaľ ide o hospodárske a finančné dopady, dokument pripomína, že v roku 2017 predstavoval export na ostrovy 4,447 miliardy eur, pričom exportu dominujú automobily. Dokument priznáva, že spomedzi krajín strednej Európy bude mať tvrdý brexit najväčší negatívny dopad práve na Slovensko. Podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky (IFP) tvrdý brexit spomalí slovenskú ekonomiku o 0,4 až 1,4 percenta HDP z dlhodobého hľadiska. Medzinárodné inštitúcie hovoria o poklese hospodárskeho výkonu Slovenska o 0,3 až 1,9 percenta HDP. V prípade tvrdého brexitu by od 30. marca platili pravidlá Svetovej obchodnej organizácie, týkalo by sa to najmä ciel, netarifných prekážok, colných formalít a postupov súvisiacich s prepúšťaním tovaru do voľného obehu.
Podľa materiálu by sa tvrdý brexit dotkol aj ďalších oblastí. Dopad by to malo napríklad na rozpočet EÚ aj SR, na investície a právny režim ochrany investícií, civilné letectvo, cestnú dopravu, roaming, typové schvaľovanie vozidiel, poštové služby, ale napríklad aj na uchovávania dát či spoluprácu v rámci Europolu a Eurojustu. Napriek možnému tvrdému brexitu si Slovensko v otázke zahraničnej a bezpečnostnej politiky uvedomuje, že je mimoriadne dôležité udržať si so Spojeným kráľovstvom ako členom NATO, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN a jadrovou mocnosťou blízke vzťahy. Aj naďalej budeme mať záujem spolupracovať v boji proti terorizmu a medzinárodnému zločinu.
V oblasti pôdohospodárstva sa tvrdý brexit dotkne napríklad registrácie veterinárnych bioreparátov a liečiv, ako aj farmaceutického dozoru, s hodnotením účinných látok prípravkov na ochranu rastlín. „Odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ bude Slovensko jediná krajina v EÚ akreditovaná na výkon testov ďateliny plazivej na účely ochrany práv duševného vlastníctva odrôd,“ informuje ďalej materiál. V otázke vývozu zvierat, potravín či poľnohospodárskych produktov je možné uzatvoriť bilaterálnu dohodu, ak sa na úrovni EÚ27 nepodarí prijať spoločné riešenie.
Spojené kráľovstvo opustí Európsku úniu 29. marca o 24:00 stredoeurópskeho času (23:00 londýnskeho času). V tom momente sa v prípade tvrdého brexitu stane treťou krajinou. Prestanú sa na ňu vzťahovať zmluvy a všetko právo EÚ nebude viac súčasťou vnútorného trhu so štyrmi slobodami (tovaru, osôb, služieb a kapitálu). Spojené kráľovstvo už nebude zastúpené v inštitúciách či agentúrach EÚ.
Lex brexit by mala NR SR schváliť v marci
Zákony a ich novely, ktoré Slovensko pripraví v súvislosti s brexitom, by mali byť hotové zhruba do polovice februára, aby ich Národná rada SR mohla v jednom balíčku pod pracovným názvom Lex brexit odobriť v marci. Spojené kráľovstvo opustí EÚ 29. marca, riziko, že bude tvrdý brexit, teda odchod bez dohody, je každým dňom väčší. Slovensko je pripravené aj na tvrdý brexit, práve dnes vláda schválila konkrétne úlohy týkajúce sa tejto témy konkrétnym ministerstvám. Vyplýva to zo slov premiéra Petra Pellegriniho a ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka na dnešnej tlačovej konferencii po rokovaní vlády. Slovensko podporuje spoločné stanovisko európskej dvadsaťsedmičky, teda, odmietame otvorenie dohody. To zase chcú britskí poslanci, ktorí majú problém s tzv. írskou poistkou (backstop). Backstop v princípe znamená, že ak sa do konca prechodného obdobia nepodarí vyriešiť obchodnú dohodu s Londýnom, Severné Írsko by ostalo v colnej únii, aby sa nenarušila hranica s Írskom. Zástancovia brexitu tvrdia, že by sa tým tak rozdelili ostrovy a mali by problém vyrokovávať svoje obchodné dohody.
„Problém je práve v tom, že Británii nestačí politická deklarácia, chce právne záväznú dohodu, ktorá neexistuje,“ povedal Lajčák na margo utorňajšieho hlasovania vo Westminsteri. „Chceme využiť prechodné obdobie na to, aby sme našli riešenie, ktoré bude vzájomne uspokojivé. Aj keď nájsť riešenie, ako si strážite svoje územie, colný a obchodný priestor a zároveň tam nemáte hranice, je veľmi ťažko predstaviteľné. To je ako mať zákusok v ruke a zároveň ho mať zjedený,“ povedal ďalej na adresu britských požiadaviek.
Podľa Lajčáka aj po hlasovaní v britskom parlamente platí, že Briti vedia, čo nechcú, ale nevedia povedať, čo chcú. V utorok večer hlasovali o siedmich dodatkoch, pričom schválili dva – nechcú brexit bez dohody a zároveň chcú, aby v dohode nebola írska poistka. Bod, ktorý sa týka tvrdého brexitu, má však len odporúčací charakter. Približne desať minút po hlasovaní na výsledky zareagovala dvadsaťsedmička, ktorá odmietla otváranie dohody.
Pellegrini potvrdil, že pre vládu ostáva prioritou práva a povinnosti Slovákov žijúcich v Británii, pričom o Britov na Slovensku sa postaráme podobne, ako Briti o Slovákov. Zároveň bude Slovensko vyvíjať také aktivity, aby motivovalo Slovákov na návrat do vlasti.
