PRAHA - Veronika Žilková (64) otvorene prehovorila o temnom období svojej mladosti, keď bojovala s ťažkými depresiami a siahla si na dno. V úprimnej spovedi prezradila, ako ju nečakaná skúsenosť nakoniec prinútila postaviť sa na vlastné nohy a zmeniť pohľad na život.
Herečka Veronika Žilková otvorene prehovorila o veľmi náročnom období svojho života, ktoré ju zasiahlo už v mladosti. V podcaste, ktorý natáča spolu s dcérou Agátou Hanychovou, prvýkrát priznala, že ako tínedžerka zápasila s vážnymi psychickými problémami a prežívala hlboké depresie. Spomína, že obdobie dospievania pre ňu znamenalo chaos a neistotu. „Mala som ťažké dospievanie, hormóny sa mi miešali v hlave,“ priznala.
V tom čase sa cítila stratená aj vo vzťahoch a dokonca uvažovala nad úplne inou životnou cestou. „Chvíľu som uvažovala, že budem mníškou. Chcela som ísť do Južnej Ameriky, zachraňovať chudobných a očkovať deti. Chcela som byť lekárka, misionárka. Ani som s nikým nechodila, pretože som nevedela, či mojím najväčším miláčikom nie je Ježiš,“ dodala. K psychickej nepohode sa pridali aj problémy so sebavedomím. Ako sama hovorí, v tom období sa necítila dobre vo vlastnom tele a nebola spokojná ani so svojím vzhľadom.
„Bola som strašne tučná, nemala som peknú pleť a bola som zúfalá,“ opísala úprimne. Najkritickejší moment prišiel na prelome sedemnástich a osemnástich rokov, keď sa jej stav ešte zhoršil. „Jedného dňa som sa rozhodla, že to vyriešim, že sa zabijem. Mala som hrozné, pubertálne depresie,“ spomína. Keď sa pokúsila vyhľadať pomoc, stretla sa s nepochopením. „Bol MDŽ a sestričky oslavovali s pánom doktorom. Povedala som, že mi je hrozne zle a že sa bojím, že by som sa asi chcela zabiť. A ony mi povedali: My dnes oslavujeme, príď v pondelok,“ uviedla.
Hoci bola táto skúsenosť veľmi bolestivá, spätne ju vníma ako zlomový bod. Naučila sa, že sa musí spoliehať najmä sama na seba. „Vlastne mi to pomohlo na celý život, pretože som pochopila, že si musím pomôcť sama,“ vysvetlila. Dodáva, že aj v neskorších ťažkých chvíľach už odbornú pomoc nevyhľadala. „Aj keď som potom mala v živote ďalšie ťažké obdobie, keď mi zomrelo dieťa, už som nikdy odbornú pomoc nevyhľadala,“ priznala. Dnes túto skúsenosť berie ako tvrdú, ale dôležitú lekciu. „Vtedy som pochopila, že som žena a musím si pomôcť sama,“ uzavrela.
