Ak z pohľadu ženy dochádza k uprednostňovaniu mužov napríklad v práci, diskriminácie len na základe pohlavia či k potláčaniu akýchkoľvek práv v prospech muža, hovoríme o rodovej nerovnosti. Hoci táto téma v spoločnosti silno rezonuje, dáta potvrdzujú, že dochádza len k pomalej emancipácii.
Ženy z rôznych kútov sveta sa naďalej stretávajú s psychickým aj fyzickým obťažovaním. Výnimkou nie je ani Slovensko, ktoré podľa globálneho prieskumu Worldviews Survey skončilo približne uprostred nelichotivého rebríčka – o dosiahnutí rodovej rovnosti na Slovensku nie je presvedčená zhruba tretina žien. Najviac sa to prejavuje v politike, kde nie je dosiahnutá rodová rovnosť podľa polovice opýtaných Sloveniek.
Muži vnímajú rodovú nerovnosť optimistickejšie, ženy najmenej rozdielov cítia doma
Rozdiely medzi mužmi a ženami vznikajú aj v pohľade na úroveň rodovej rovnosti. Muži všeobecne vnímajú vyššiu mieru dosiahnutia rodovej rovnosti, a to ako v politike, tak aj v pracovnom prostredí. Najmenej rodových rozdielov pociťujú ženy aj muži doma, kde majú možnosť nastaviť si vlastné pravidlá.
„V medziročnom porovnaní sa vnímanie rodovej rovnosti zlepšilo vo všetkých 3 sledovaných prostrediach - v práci, politike i domácnosti. Zo strednodobého hľadiska sa celkové zlepšovanie prejavuje najmä v práci. Vo vyspelých európskych krajinách avšak badať zaujímavý paradox - hoci v Nórsku, Švédsku či Dánsku je celkovo vysoko vnímaná miera rovnosti pohlaví. Tieto krajiny zároveň vykazujú najvýraznejšie rozdiely vnímania rovnosti medzi mužmi a ženami,” uvádza Rastislav Kočan, managing partner agentúry Go4Insight.
Každá desiata žena zažila obťažovanie, najhoršie skúsenosti v Európe majú vo Fínsku
Z globálneho prieskumu tiež vyplýva, že jedna z desiatich žien zažila akúkoľvek formu sexuálneho obťažovania, či verbálnu alebo fyzickú. Podľa dát sú najviac zasiahnuté ženy vo vekovej skupine 18-24 rokov, konkrétne študentky. Podľa odborníčky z Hedepy je sexuálne obťažovanie študentiek často o moci a pocite kontroly nad bezbrannou obeťou. „Mladšie ženy alebo študentky sa často nachádzajú v pozíciách, kde má niekto nad nimi autoritu, napr. profesori alebo nadriadení. Nerovnováha spôsobuje, že páchateľ predpokladá, že obeť sa nebude brániť.“
Situácia sa medziročne výrazne zhoršila v Maroku či Indii, veľkú mieru obťažovania zažívajú aj mexické ženy. „Na Slovensku sa so sexuálnym obťažovaním stretlo 9 % opýtaných žien. Najmenej nepríjemných skúseností majú v Európe Chorvátky, Srbky či Poľky. Naopak najhoršie skúsenosti majú ženy vo Fínsku. Tieto čísla súvisia aj s rôznou mierou citlivosti v jednotlivých kultúrach,“ dodáva R. Kočan.
Problémom naďalej zostáva aj fyzické a psychické násilie páchané na ženách. Podľa prieskumu ho v Európe najčastejšie zažívajú ženy v Grécku. Rovnako ako pri obťažovaní sa s násilím stretávajú skôr mladšie ženy. Prekvapivo najviac tie, ktoré dosiahli vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a vyššie.
Nočným uliciam sa pre vlastné bezpečie vyhýba takmer polovica žien
Zatiaľ čo celosvetovo 3 zo 4 mužov nemajú problém s nočnými prechádzkami, takmer polovica žien ich považuje za bezpečnostné riziko. Dáta z prieskumu potvrdzujú stupňujúci sa strach z nočných potuliek mestom, percentuálne najviac na americkom kontinente – v Ekvádore, Mexiku či Čile. Na Slovensku má pred nočnými ulicami rešpekt viac ako polovica žien, podobne sú na tom aj ženy z ostatných európskych štátov.
„Ženy sa môžu cítiť ohrozenejšie v nočných hodinách z viacerých dôvodov. Už od detstva sú často upozorňované, aby sa v noci nepohybovali samy, čo môže zvyšovať vnímanie rizika. Z biologického hľadiska mozog v tme a neznámom prostredí prirodzene zvyšuje ostražitosť, čo môže podporovať pocity napätia a strachu,“ vysvetľuje odborníčka z Hedepy. Ďalej radí uvedomiť si rozdiel medzi prirodzenou opatrnosťou a úzkosťou, ktorá môže byť neprimeraná reálnemu riziku. Pomôcť môže aj kognitívna práca s myšlienkami – napríklad uvedomenie si katastrofických scenárov a ich nahradenie realistickejším hodnotením situácie.
O prieskume
Informácie za Slovensko pochádzajú z reprezentatívneho prieskumu na populácii Slovenskej republiky vo veku 18-79 rokov, ktorý realizovala agentúra Go4insight na vzorke 1000 respondentov v termíne 16.1.2025 – 26.1.2026. Prieskum bol realizovaný metódou online dopytovania.
Prieskum bol súčasťou celosvetového exkluzívneho prieskumného projektu Worldviews Survey. Výsledky za ostatné krajiny sú záverom spoločného prieskumného projektu združenia WIN MR (Worldwide Independent Network of Market Reserach), do ktorého bolo zapojených 44 krajín z celého sveta. Zber dát v jednotlivých krajinách prebiehal počas januára 2026.
- reklamná správa -
