FRANKFURT - Šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu varuje pred kolapsom dodávok ropy a plynu. Konflikt na Blízkom východe podľa neho ohrozuje globálnu energetickú bezpečnosť.
Varovanie, ktoré zaznelo naplno
„Čelíme najväčšej hrozbe pre energetickú bezpečnosť v dejinách ľudstva." Takto ostro prehovoril šéf Medzinárodnej agentúra pre energetiku Fatih Birol v rozhovore pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Dlhý čas bol opatrný. Teraz však podľa vlastných slov považuje situáciu za natoľko vážnu, že cíti potrebu „varovať svet“. Zároveň priznal, že politickí lídri podľa neho stále nedoceňujú rozsah problému.
Väčší šok než v 70. rokoch
Birol siahol po historickom prirovnaní, ktoré znepokojuje. Aktuálnu situáciu označil za horšiu než ropné krízy z rokov 1973 a 1979 dokopy.
Podľa jeho slov dnes na trhu chýba približne 11 miliónov barelov ropy denne. V čase spomínaných kríz to bolo spolu asi o milión menej.
Ešte dramatickejší je výpadok plynu. V oblasti Blízkeho východu ide o približne 140 miliárd kubických metrov, čo je takmer dvojnásobok strát po vypuknutí vojny na Ukrajine.
Hormuzský prieliv ako úzke hrdlo
Kľúčovým bodom celej krízy je Hormuzský prieliv. Tento strategický koridor zabezpečuje nielen prepravu ropy a plynu, ale aj ďalších surovín, ako sú hnojivá, síra či hélium.
„Ide o hlavné tepny svetovej ekonomiky a väčšina z nich je dnes prakticky paralyzovaná,“ upozornil Birol.
Aj keby sa napätie zmiernilo, návrat k normálu nebude rýchly. Odstavené ropné polia by sa podľa neho mohli znovu rozbehnúť až po niekoľkých mesiacoch.
Rezervy sa míňajú, ale ešte sú
Agentúra už reagovala uvoľnením 400 miliónov barelov zo strategických zásob. To však podľa Birola nemusí byť konečný krok. „To predstavuje asi 20 percent našich rezerv. Stále máme k dispozícii zvyšných 80 percent,“ uviedol.
Menej jazdiť, viac pracovať z domu
Riešenia sa netýkajú len vlád. Podľa IEA by mali reagovať aj obyvatelia.
Odporúčania sú jasné: obmedziť jazdy autom a viac využívať prácu z domu. Rýchle zvýšenie ťažby v Európe pritom neprichádza do úvahy. „Aj keby sa nové ložiská začali hľadať okamžite, potrvá približne desať rokov, kým sa ropa dostane na trh,“ upozornil.
Kritika Nemecka
Birol otvorene skritizoval aj energetickú politiku Nemecka. Podľa neho krajina urobila zásadnú chybu, keď odstavila jadrové elektrárne. „Hovorím to už takmer 20 rokov. Bol to obrovský strategický omyl,“ zdôraznil.
Dodal, že situácia by dnes bola miernejšia, keby jadrové zdroje zostali v prevádzke.
Nádej v nových technológiách
Riešenie do budúcnosti vidí v malých modulárnych reaktoroch, ktoré by sa mohli objaviť na trhu začiatkom 30. rokov.
Zároveň pripomenul historickú skúsenosť: po ropných šokoch v 70. rokoch sa výrazne znížila spotreba palív v doprave.
Podľa neho by aj súčasná kríza mohla prinútiť priemysel aj domácnosti k zásadným zmenám.
