Volá sa Cale, anjel smrti. Povedali, že jedného dňa zničí svet. A možno sa mu to aj podarí... Prichádza záverečný diel trilógie Ľavá ruka Boha, v ktorom sa spájajú všetky nitky, kruh sa uzatvára a anjel skazy rozprestrie svoje krídla. Celý svet zadržiava dych pred rozhodujúcou bitkou.
Paul Hoffman napísal trilógiu, ktorej prvá časť sa už v roku 2010 stala jednou z najmedializovanejších kníh na svete. Román vyšiel naraz v 20 krajinách vrátane Slovenska a aj u nás si získal desaťtisíce fanúšikov. Rozpráva o chlapcovi Thomasovi Caleovi, ktorý utiekol z útulku spasiteľov, aby putoval životom a hľadal vo svete vieru i nádej. Blíži sa totiž katastrofa, ktorá má vyhubiť všetko živé.
Topky.sk vám prinášajú úryvky z 3.časti Pod krídlami smrti. Autor Paul Hoffman, ktorý spolupracoval s velikánmi ako F.F.Coppola a dal pečať kultovému filmu Krstný otec, príde v polovici novembra na Slovensko. Topky.sk vám v tom čase prinesú ako jedno z mála médií exkluzívny rozhovor s týmto svetovo úspešným autorom.
Od chvíle, čo Cale vstúpil do miestnosti, v hlave sa mu rozbehli závity, aby vymyslel únikový plán a odhadol, čo so Zajacom Mačičkom. Nevedel, čo od neho čakať, vždy ho videl iba sedieť alebo stáť. Čo je to za človeka? Raz zazrel jeho zvláštnu pravú ruku podobnú zvieracej labe, no odkedy Zajac nosí špicatú kapucňu a špinavé hnedé plátenné rúško, dá sa spoznať iba podľa charakteristického pradúceho hlasu. Čo ak má zuby na trhanie mäsa, pazúry ostré ako britva a ruky, čo dokážu lámať kosti ako Grendel alebo ešte horšie – ako Grendelova matka? Kým naňho Cale nezaútočí, netuší, s kým má do činenia. Okrem toho, za dverami stoja muži, ktorí môžu kedykoľvek vstúpiť a zastaviť ho. Nemá kam uniknúť. Pre niekoho, kto už v šestnástich (ak to bol Caleov skutočný vek) nebol tým, kým kedysi, to bolo priveľa prekážok. Ocitol sa v nezávideniahodnej situácii, kým Zajacovi tlačil do hlavy kaleráby, rozhliadal sa, či nezazrie niečo, čím by sa mohol brániť, keď sa strhne bitka, a zároveň si v duchu nadával, že nepočúvol jeden z IdrisPukkových najvybrúsenejších aforizmov: vždy odolaj prvému nutkaniu, pretože je často mylné. Tí dvaja tupci sa napokon rozhodli napadnúť tábor spasiteľov z vlastnej vôle, tak prečo má zomrieť pre ich sprostosť? Lenže na také úvahy bolo neskoro.
Teraz! Cale sa rozbehol ku knižnici plnej Zajacových záznamov, ktorá siahala od podlahy až k stropu. Vyskočil najvyššie, ako vládal, a rozhojdal sa ako nepríčetná opica. Knižnica, našťastie, nebola upevnená. Okamžite sa prevrátila, dopadla na dlážku, zablokovala dvere a len-len že ho neprivalila.
Strážcovia zvonka z celej sily tlačili na dvere. Zajac Mačička vstal spoza masívneho stola a o niekoľko krokov ustúpil. Čaká v hrôze, kým stráže vyrazia dvere, alebo sa pokojne chystá roztrhať Thomasa Calea na drobné krvavé kúsočky? Bosco do chlapca vtĺkol, aby sa v živote riadil predovšetkým jednou zásadou – keď zaútočíš, neustupuj. Urobil štyri rýchle kroky k Zajacovi a hranou dlane mu vrazil do tváre. Protivník sa zvalil a výkrik, ktorý z neho vyrazil, Caleom otriasol. Neznelo to ako nárek vojaka mučeného na bojisku či rev zvieraťa zahnaného do kúta. Vysoký, bolestný krik mu pripomenul skôr zúrivé, vydesené dieťa. Na plátennej maske sa ukázala krvavá škvrna. Zajac Mačička kvílil a zmietal sa na zemi, škvrna sa postupne rozširovala. Stráže vrážali do dverí tak prudko, že rám sa pri každom náraze zachvel. Cale sa zvrtol a zaprel sa do stola. Nepohol ním – akoby bol priskrutkovaný k dlážke. Strach mu však dodal silu. Najprv stôl posunul iba o niekoľko centimetrov, no po každom zapretí mu to išlo ľahšie a rýchlejšie. Jeho rev sa miešal s údermi do dverí. Napokon stôl vrazil do knižnice a pritlačil ju späť k dverám. Tie sa zabuchli a dvom strážcom pricvikli konce prstov.
V mozgu mu hučali výkriky v miestnosti aj bolestivé kvílenie za dverami. Pery sa mu chveli a vracalo sa do nich mravčenie. Účinok kokaínu a ópia pomaly slabol. Cale pozrel na Zajaca Mačičku, ktorý vrieskal schúlený v kúte miestnosti. Stráže stíchli, určite vymýšľajú nový plán.
Zabiť živého tvora nie je ľahké, ani keď má človek po ruke tupý predmet či ostrú čepeľ a obeť je meravá od strachu. Čokoľvek nepríjemnejšie ako zakrútiť sliepke krkom si vyžaduje pevné nervy, tréning a zvyk. Cale sa zamyslel, do čoho sa to chystá pustiť. Nohy a ruky sa mu už triasli. V miestnosti nebolo nič, čo by mu prácu uľahčilo, až na červené účtovné knihy rozhádzané na zemi bola takmer prázdna. Stále nevedel, koho má pred sebou. Zajac Mačička bol očividne vydesený, to však neznamená, že je aj bezbranný. Sila magického prášku ho opúšťala. Podarí sa mu zabiť protivníka holými päsťami? A čo uvidí pod rúškom?
Opäť sa ozvali nárazy do dverí. Cale pristúpil k Zajacovi, schmatol ho a prevrátil. Nahmatal krk a pokúsil sa ho zovrieť v ohybe lakťa. Zajac pochopil, o čo sa pokúša, a vydal také vysoké zavytie, až Thomasa rozboleli uši. Zajac Mačička sa pokúšal dostať na nohy, no šmýkali sa mu na vyleštenej dlážke. Hrôza napokon zvíťazila, podarilo sa mu vytrhnúť z Caleovho zovretia a s krikom ustúpil k stene. Miestnosťou otriasol ďalší úder do dverí. Cale nemohol pokračovať, kým neuvidí tvár pod rúškom – musí vedieť, čo za človek sa tak veľmi bojí bolesti. Priskočil k Zajacovi a strhol mu z hlavy kapucňu s plátenným rúškom.
Šokovaný tým, čo vidí, zhnusene cúvol. Zajacova hlava vyzerala ako poskladaná z častí dvoch rozličných tvorov, jedného ohyzdnejšieho než druhého. Pravú stranu tváre mal po celej dĺžke rozšírenú a hrboľatú, akoby mal pod kožou kamene. Pravé líce pripomínalo rohož z bradavicovitých výrastkov, pery mal na jednej strane zdurené na sedem či osem centimetrov. Uprostred úst sa opäť zužovali a vyzerali takmer normálne – s ľudským výrazom. Na ľavej strane hlavy nad uchom vyrastali vyše tridsaťcentimetrové pramene vlasov začesané tak, aby zakrývali veľký nádor. Ľavá ruka bola prekvapivo útla, pravá pripomínala obrovskú labu. Ako keby ju rozrezali na troch miestach a nechali zrásť. Každá časť pravej ruky bola zakončená dlhými špicatými nechtami, podľa ktorých dostal Mačička meno.
„Posím! Posím!“ kvílil.
Na Calea však najviac zapôsobili Zajacove hlboké hnedé oči, jemné ako oči dievčaťa. Odrážala sa v nich nekonečná hrôza. Thomas vedel, že ho musí zabiť, no so slabnúcimi rukami a s boľavými plecami je ťažké dobiť na smrť živého tvora. Trvalo to nekonečne dlho. Do uší sa mu zarývali Zajacove výkriky aj odporne bublajúca krv v hrdle. Nohy sa zmietali na podlahe, Cale nesmel prestať, musel dokončiť, čo začal.
Keď bolo po všetkom, sadol si na podlahu. Necítil zdesenie ani ľútosť. Zajac Mačička si zaslúžil smrť. Lenže za všetko, čo Thomas Cale vykonal, by ho mal postihnúť rovnaký osud. Chlapec však, na rozdiel od Zajaca Mačičku, zatiaľ žil.
Nárazy do dverí ustali. Cale sa kúpal v chladnúcom pote, ktorý nebol iba výsledkom fyzickej námahy. Pery mal ako v ohni, v hlave mu pulzovalo.
„Je polnoc, Zlatovláska,“ zašepkal. Bola to veta z rozprávky, ktorú v Memphise čítala Arbell malým neteriam, a Cale si ju nesprávne zapamätal.
Vstal a jednu po druhej otváral zásuvky na veľkom stole z ebenového dreva. Našiel v nich iba papiere, mosadzné ťažidlo a vrecúško tvrdých mentolových cukríkov. Niekoľko ich rozdrvil a zjedol, aby dostal do tela cukor, potom pristúpil k dverám a trikrát na ne zabúchal ťažidlom. Zdalo sa mu, že počuje šepot.
„Zajac Mačička je mŕtvy,“ oznámil strážam.
Po krátkom tichu prišla odpoveď: „Onedlho sa s ním zasa stretneš, sopliak.“
„Prečo?“
„Trikrát hádaj, ty hovädo!“
„Mali ste ho radi? Bol vám ako otec?“
„O to sa nestaraj a radšej sa rozlúč so svetom.“
„Chcete zabiť svojho jediného priateľa? Zajac Mačička je mŕtvy. Jeho tovar a služby si podelia nepriatelia. Je ich dosť a nepatria medzi citlivé dušičky. Vám sa ujde iba dva metre dlhá a pol metra široká jama na niektorom z nezákonných smetísk v Oxyrinchuse.“
Prečítajte si viac o novinke Pod krídlami smrti.
- reklamná správa -
