BRATISLAVA - Nový stavebný zákon, ktorý je účinný od 1. apríla 2025 a mal by urýchliť prípravu a povoľovanie stavieb, čakajú viaceré dodatočné zmeny a úpravy. Národná rada (NR) SR v stredu posunula do druhého čítania vládny návrh novely stavebného zákona, ktorý má zjednotiť a uľahčiť jeho uplatnenie a spresniť jednotlivé ustanovenia na základe doterajších skúseností a poznatkov, ale bez zmeny vecnej podstaty platných noriem. Hlavná časť novely by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027, menšia časť už 1. novembra 2026.
Ministerstvo dopravy (MD) SR pristúpilo k zmenám na základe analýzy doterajšieho uplatňovania stavebného zákona, ktorý odštartoval veľkú reformu vo výstavbe na Slovensku. Spresniť sa majú definície a pojmy pevné spojenie stavby so zemou a s tým súvisiaci zmontovaný výrobok. Definícia budovy ako pozemnej stavby sa zosúladí s novou navrhovanou úpravou zákona o katastri nehnuteľností a spresní sa definícia inžinierskej stavby, ktorá v doterajšej úprave chýba.
archívne video
„Do úpravy sa vracia z minulosti zaužívaný pojem pozemná stavba ako stavba, ktorá nie je inžinierskou stavbou a ani nespĺňa charakteristiku budovy,“ uviedlo v dôvodovej správe MD. Upraví sa aj rozsah dokumentácie predkladanej k ohláseniu drobných stavieb a stavebných úprav, ktoré nezasahujú do nosnej konštrukcie stavby, ako aj požiadavky na jej spracovateľa.
Spresnenia sa týkajú aj zabezpečenia preneseného výkonu štátnej správy na obce dvoma zamestnancami na plný pracovný úväzok, ako aj stavebných prác, drobných stavieb a udržiavacích prác, pre ktoré sa vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu. „K žiadosti o stavebný zámer sa predkladá jedna dokumentácia, ktorá podľa rozhodnutia stavebníka môže byť rozpracovaná v podrobnosti stavebného zámeru alebo v podrobnosti projektu stavby,“ priblížilo ministerstvo.
Úpravy sa dotknú aj postupu stavebného úradu, ak obsah odvolania smeruje proti záväznému stanovisku dotknutého orgánu. Odstráni sa duplicita upravujúca požiadavky na osobu vykonávajúcu odborné stavebné práce, upraví sa vysporiadanie iného práva medzi správcom majetku štátu ako stavebníkom a štátom ako vlastníkom nehnuteľnosti.
Spresniť sa má aj oprávnenie stavebného úradu overiť dokumentáciu zmeny projektu stavby pri kontrolnej prehliadke s podmienkou, že zmena sa nedotkne práv vlastníka pozemku alebo stavby nad dohodnuté iné právo. Platí to aj pre moment overenia projektu stavby po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere.
Novelou sa tiež upravia ustanovenia o kolaudácii, kolaudačnom osvedčení a o zmene v užívaní stavby, ako aj postup stavebného inšpektora pri výkone štátneho stavebného dohľadu, či priestupky a iné správne delikty s odstránením duplicity.
„Uplatňovanie stavebného zákona v období od jeho účinnosti v praxi kladie zvýšené nároky na všetky dotknuté subjekty vzhľadom na skutočnosť, že zmeny, ktoré stavebný zákon priniesol, sa týkajú inštitucionálnych a organizačných zmien, procesných postupov, ako aj zavedenia elektronizácie a digitalizácie stavebnej agendy,“ zhodnotilo MD. Stavebný zákon sa pritom zavádza v prechodnom období, kedy sa na určené stavby stále uplatňuje aj právna úprava pôvodného zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku z roku 1976.
Novela o energetickej hospodárnosti budov prevezme novú eurosmernicu
Vládny návrh novely zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorý Národná rada (NR) SR v stredu posunula do druhého čítania, má za cieľ prevziať obsah novej európskej smernice v tejto oblasti z apríla 2024. Tá určuje nový cieľ dosiahnuť od 1. januára 2030 pri nových a významne obnovených budovách energetickú úroveň s nulovými emisiami. Pôvodná eurosmernica z roku 2010 upravovala postup a harmonogram dosiahnutia energetickej úrovne nových a významne obnovených budov s takmer nulovou potrebou energie od 31. decembra 2020.
Novela má byť účinná od 1. novembra 2026. „Cieľom právnej úpravy je podporiť energetickú hospodárnosť budov a obnovu existujúceho fondu budov vzhľadom na dlhodobý cieľ dekarbonizácie fondu budov do roku 2050. Navrhovaný zákon reflektuje postupnosť dosiahnutia cieľov oboch smerníc,“ uviedlo v návrhu Ministerstvo dopravy (MD) SR. Pripomenulo, že sektor budov patrí medzi kľúčové oblasti klimatickej politiky Európskej únie (EÚ), ktorá prijala ciele klimatickej neutrality do roku 2050. Problémom je vysoká energetická náročnosť existujúcich budov a ich závislosť od fosílnych palív, čo vedie k významným emisiám skleníkových plynov a prispieva ku klimatickej zmene.
Novela určuje novú definíciu budovy s nulovými emisiami, ako aj obsah plánu obnovy budov a pravidlá, ktoré vyžadujú, aby existujúce budovy spĺňali požiadavku na energetickú hospodárnosť. „Ďalej zavádza požiadavku na zavedenie systému pasportov obnovy budovy, na inštaláciu zariadení, ktoré využívajú slnečnú energiu v budove,“ priblížil rezort dopravy.
Návrh zároveň rozširuje požiadavku na infraštruktúru pre udržateľnú mobilitu miernym zvýšením doterajšej povinnosti, a to vybaviť nabíjacími bodmi a infraštruktúrou vedenia pre elektrické vozidlá, pre vlastníka novej alebo významne obnovovanej budovy, ktorá má viac ako päť parkovacích miest, resp. nebytovej budovy s viac ako 20 parkovacími miestami. Požiadavky na energetickú hospodárnosť budov zo smernice z roku 2010 už obsahuje platné znenie zákona o energetickej hospodárnosti budov. Zákon napríklad upravuje povinnosť energetickej certifikácie, obsah dlhodobej stratégie obnovy fondu budov a zabezpečenie prechodu výstavby budov po roku 2020 na budovy s takmer nulovou potrebou energie.
Novela upravuje aj zákon o správcoch bytových domov a zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Navrhujú sa najmä potrebné úpravy vo vzdelávaní správcov vyplývajúce zo zákona o vzdelávaní dospelých. Požiadavky súvisiace s pravidelnou kontrolou vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách vrátane zavedenia nezávislého systému kontroly správ o kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov sú v kompetencii Ministerstva hospodárstva (MH) SR. To ich má prevziať návrhom zákona, ktorý nahradí zákon o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov vrátane zmeny živnostenského zákona a zákona o energetickej efektívnosti.
Činnosť technických služieb by mohla vykonávať právnická osoba štátu
Činnosť technických služieb, teda technickej kontroly (TK), emisnej kontroly (EK), kontroly originality (KO) a montáže plynových zariadení, by mohla v budúcnosti vykonávať právnická osoba štátu zriadená alebo založená Ministerstvom dopravy (MD) SR. Vyplýva to z návrhu novely zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, ktorý Národná rada (NR) SR v stredu posunula do druhého čítania.
Rezort pripomenul, že tieto činnosti v súčasnosti môžu vykonávať fyzické osoby - podnikatelia alebo právnické osoby, ktorým MD vydalo poverenie na základe uskutočneného výberového konania. Dôvodom vypracovania novely je podľa ministerstva zabezpečiť aj implementáciu euronariadenia o schvaľovaní necestných pojazdných strojov prevádzkovaných na verejných pozemných komunikáciách a dohľade nad trhom s nimi, ako aj zabezpečiť zjednodušenie administratívnych procesov v oblasti TK, EK, KO a montáže plynových zariadení.
Zosúladenie spočíva podľa predkladateľa v predĺžení pravidelných priebežných overení plnenia podmienok na vykonávanie TK z dvoch na tri roky, umožnení vyhľadať platnosť TK na základe parametra identifikačného čísla vozidla VIN alebo evidenčného čísla vozidla, či v znížení minimálneho počtu technikov, ktorých musí zamestnávať stanica technickej kontroly. Novela má byť účinná od 1. januára 2027.
Posunula do 2. čítania novelu, ktorá uvoľňuje nakladanie s majetkom VP
Nakladanie s majetkom v správe štátnej spoločnosti Verejné prístavy (VP) by malo byť jednoduchšie a mohol by byť použitý pri komerčnom financovaní tejto spoločnosti. Vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o vnútrozemskej plavbe, ktorý Národná rada (NR) SR v stredu posunula do druhého čítania. Zmena zároveň prináša možnosť odlíšiť jadrové územia určené na kľúčové strategické prístavné činnosti od území, pri ktorých je opodstatnené uvažovať o odlišnom rozvojovom alebo komerčnom využití.
Cieľom návrhu je podľa Ministerstva dopravy (MD) SR nastavenie majetkového a prevádzkového rámca spoločnosti VP tak, aby boli vytvorené predpoklady pre ich ďalší rozvoj prostredníctvom komerčného financovania pri súčasnom využití finančných zdrojov súkromného kapitálu. „Návrh zákona vytvára ekonomicko-právne podmienky na to, aby spoločnosť Verejné prístavy mohla fungovať ako ´market unit´, teda financovať sa primárne z vlastných príjmov a komerčných zdrojov,“ priblížil rezort. V praxi sa podľa neho ukazuje, že existujúca právna úprava v niektorých častiach neumožňuje primerane pružné rozhodovanie o ďalšom funkčnom smerovaní prístavných území, o usporiadaní majetkových vzťahov a o príprave rozvojových a modernizačných projektov.
Novela je podľa MD postavená na tom, aby sa právne a ekonomické znaky verejných prístavov Slovenskej republiky posunuli smerom k trhovejšiemu a komerčne financovateľnému modelu. Zmena má uvoľniť obmedzenia nakladania s majetkom, ktorý je pri súčasnej úprave silno chránený, no podľa rezortu dopravy na bankové a projektové financovanie právne takmer nepoužiteľný. „Ochranný režim prioritného investičného majetku preto síce formálne chráni majetok, ale súčasne znižuje jeho schopnosť slúžiť ako základ rozvoja a financovania,“ dodalo ministerstvo. Navrhovaná účinnosť novely je od 1. novembra 2026.
Podmienky náhradnej a dopytovej dopravy sa majú spresniť
Vládny návrh novely zákona o verejnej osobnej doprave má priniesť jednoznačné vymedzenie náhradnej autobusovej dopravy (NAD) a dopytovej dopravy. Súčasne obsahuje zmeny legislatívno-technického charakteru, spresnenie a usmernenie existujúcich administratívnych procesov. Právnu normu z dielne Ministerstva dopravy (MD) SR posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu do druhého čítania.
„Cieľom návrhu zákona je zapracovanie požiadaviek, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, v spolupráci s partnermi v oblasti verejnej osobnej dopravy. Požiadavky sa v prevažnej miere týkajú právnej úpravy dopytovej dopravy, náhradnej autobusovej dopravy a precizovania kompetencií národnej dopravnej autority vo vzťahu k objednávateľom a organizátorom,“ priblížil rezort.
Úprava NAD reaguje podľa ministerstva na potrebu odstránenia právnej neistoty pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti počas výluk na dráhovej infraštruktúre, najmä vo vzťahu k určeniu práv a povinností zúčastnených subjektov a informovaniu cestujúcich. Úprava dopytovej dopravy vytvára jednoznačný právny rámec pre flexibilnejšie a hospodárnejšie zabezpečovanie dopravnej obslužnosti vo verejnom záujme najmä v územiach s nízkym dopytom po pravidelnej doprave.
Novela obsahuje aj spresnenie podmienok udeľovania povolení na prevádzkovanie liniek, úpravu poskytovania dopravných informácií či legislatívno-technické úpravy reagujúce na aplikačné nedostatky. Okrem toho napríklad rozširuje kompetenciu zisťovať totožnosť cestujúceho, ktorý sa nepreukázal preukazom totožnosti, aj o obecnú políciu. Rozširuje sa tiež okruh osôb, ktoré môžu kontrolovať cestovné lístky v pravidelnej doprave tak, aby nemuseli byť zamestnancami dopravcu, ale napríklad zamestnancami organizátora integrovaného dopravného systému, objednávateľa, prípadne iné poverené osoby. Právna norma zároveň upravuje zákony o živnostenskom podnikaní, správnych poplatkoch, cestnej premávke a cestnej doprave. Novela má nadobudnúť účinnosť 1. novembra 2026.
Podmienky pre používanie automatizovaných vozidiel posunula do 2. čítania
Právny rámec pre zavádzanie a využívanie automatizovaných vozidiel na Slovensku sa má rozšíriť. Zavedú sa podmienky pre používanie plne automatizovaných vozidiel vrátane inštitútu licencie na ich používanie, pričom o jej udelení má rozhodovať Ministerstvo dopravy (MD) SR na základe žiadosti prevádzkovateľa. Umožní to návrh nového zákona v súvislosti s rozšírením rámca zavádzania a využívania automatizovaných vozidiel, ktorý Národná rada (NR) SR v stredu posunula do druhého čítania.
„Navrhovaný zákon zároveň reaguje na technologický pokrok v oblasti autonómnej mobility a potrebu legislatívnej úpravy podmienok prevádzky vozidiel s vysokou mierou automatizácie bez priameho vedenia vodičom,“ uviedlo v dôvodovej správe MD. V tejto súvislosti sa upravia zákony o cestnej premávke, cestnej doprave a prevádzke vozidiel v cestnej premávke.
Cieľom je podľa ministerstva určiť podmienky, za ktorých môže prevádzkovateľ uviesť automatizované vozidlo do prevádzky, pričom sa dôraz kladie na presné vymedzenie operačnej oblasti použitia, definovanej súborom geografických, dopravných, časových a environmentálnych faktorov. „V rámci zabezpečenia bezpečnosti cestnej premávky sa v návrhu zákona ustanovujú požiadavky na technický dohľad a zriadenie riadiaceho centra, ktoré musí zabezpečovať nepretržitý monitoring a schopnosť okamžite dosiahnuť minimálny bezpečný stav vozidla, v ktorom automatizované vozidlo neohrozuje život, zdravie, majetok ani bezpečnosť cestnej premávky,“ priblížil predkladateľ.
Osoba, ktorá vykonáva dohľad nad vozidlom, ktoré na jazdu využíva automatizovaný systém riadenia, bude povinná spĺňať požiadavky podľa osobitného predpisu. Prevádzkovateľ cestnej dopravy usadený v SR môže na osobnú alebo nákladnú dopravu použiť aj plne automatizované vozidlo. O povolenie na jeho používanie bude musieť vopred požiadať príslušný dopravný správny orgán a v žiadosti určí aj osobu, ktorá bude vykonávať kontrolu nad vozidlom.
Plne automatizované vozidlo musí byť evidované v SR, ak nejde o prenajaté vozidlo z iného členského štátu Európskej únie (EÚ). Testovaciu prevádzku vozidla bude možné vykonávať len v priestore, ktorý je organizačne a technicky zabezpečený tak, aby počas nej nedošlo k ohrozeniu života, zdravia, majetku alebo životného prostredia.
Po úspešnej testovacej prevádzke a po získaní povolenia skúšobnej prevádzky plne automatizovaného vozidla bude môcť držiteľ tohto povolenia požiadať MD o udelenie licencie prevádzkovateľa plne automatizovaného vozidla. Ministerstvo rozhodne o udelení licencie na základe záväzného stanoviska polície, pričom určí podmienky prevádzky, obmedzenia prevádzky a prípadne aj zberu určených údajov z povolenej prevádzky. Operátorom dohľadu môže byť len fyzická osoba staršia ako 18 rokov, ktorá je držiteľom vodičského oprávnenia na vedenie vozidiel príslušnej skupiny aspoň tri roky a je v pracovnoprávnom vzťahu k držiteľovi licencie prevádzkovateľa.
Ministerstvo bude za porušenie niektorej z povinností ukladať pokutu držiteľovi licencie prevádzkovateľa od 5000 do 50.000 eur a operátorovi dohľadu od 1000 eur do 5000 eur. Pokuta pre toho, kto prevádzkuje plne automatizované vozidlo bez licencie prevádzkovateľa, bude od 5000 do 50.000 eur. Zákon by mal byť účinný od 1. novembra 2026.
MK bude po novom vydávať licencie na dovoz predmetov kultúrnej hodnoty
Ministerstvo kultúry (MK) SR bude po novom vydávať licencie na dovoz predmetov kultúrnej hodnoty. Vyplýva to z novely zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve, ktorú v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR schválili. „Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť druhú fázu implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) z roku 2019, ktorá upravuje oblasť vstupu a dovozu tovaru kultúrnej hodnoty na úrovni EÚ,“ priblížil rezort kultúry, ktorý za úpravou stojí.
Novela ustanovuje aj spôsob vydávania dovozných licencií a predkladania vyhlásení dovozcu. Pred vydaním licencie si ministerstvo bude môcť vyžiadať odborné stanovisko od vybranej odbornej inštitúcie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, prípadne znalca v oblasti. „Tento postup v prípade potreby zabezpečí odborné posúdenie pôvodu a povahy predmetu kultúrnej hodnoty, a tým prispeje k dôslednej ochrane kultúrneho dedičstva,“ upozornil rezort.
Colný úrad bude môcť oslobodiť od povinnosti predložiť dovoznú licenciu alebo vyhlásenie dovozcu. Urobiť tak bude môcť, ak pôjde o jeho prepustenie do colného režimu dočasné použitie na účely vzdelávania, vedy a výskumu atď. „Colný úrad však takýto dovoz povolí iba pre súkromné alebo polosúkromné zariadenia, ktoré budú zaregistrované v centralizovanom elektronickom systéme ICG,“ uvádza sa v legislatíve.
Novela takisto rozširuje okruh priestupkov a iných správnych deliktov o uvedenie nepravdivých informácií v žiadosti o dovoznú licenciu a predloženie nepravdivého vyhlásenia dovozcu. Takisto upravuje povinnosť predkladania povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia SR a príslušného tlačiva miestne príslušnému colnému úradu. „S cieľom zjednodušenia postupu predkladania povolení a tlačív colnému úradu sa umožní vlastníkom a žiadateľom obrátiť na ktorýkoľvek colný úrad na území SR, čím sa dosiahne väčšia flexibilita, zníži administratívna záťaž a zrýchli celý proces,“ vysvetlilo ministerstvo. Novela má nadobudnúť účinnosť 1. augusta tohto roka.
