Poslanci zasadli k opozičným návrhom: Riešia kritický stav vodární, ktorý ohrozuje tisíce rodín

archívne video

Jedna z predkladateliek návrhu Jana Hanuliaková (PS) pripomenula, že prístup k verejnému vodovodu nemá na Slovensku približne jeden a pol milióna ľudí. „Nemajú pripojenie na kanalizačné potrubie,“ pripomenula s tým, že to môže prinášať zdravotné riziká, keď čerpajú vodu napríklad z neoverených alebo kontaminovaných zdrojov.

„Cieľom návrhu zákona je vniesť transparentnosť do sektora vodárenstva tak, aby boli položky oprava a obnova jasne rozlíšiteľné, vytváranie účelovej finančnej rezervy na obnovu zodpovedajúce skutočným potrebám a riadenie vodárenských spoločností predvídateľné a kontrolovateľné,“ uviedli opoziční poslanci z PS v odôvodnení svojho návrhu. Počas stredy by mali poslanci postupne preberať vo väčšine opozičné návrhy zákonov a uznesení.

Opozícia namieta, že na výbore nemala priestor na otázky pre

Opozícia kritizuje, že na stredajšom rokovaní parlamentného výboru pre európske záležitosti nevyšiel čas na jej otázky pre premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Myslí si, že predseda vlády sa bojí konfrontácie. Ficovi zároveň vyčíta, že Slovensko je v dôsledku jeho zahraničnej politiky izolované. Poukazuje pri tom na to, že premiérovi sa do záverov blížiaceho sa samitu Európskej únie (EÚ) nepodarilo presadiť časť týkajúcu sa ropovodu Družba. Vyplýva to z vyjadrenia opozičných poslancov po výbore.

„Predseda vlády priznal vlastnú impotenciu, pokiaľ ide o dosiahnutie akýchkoľvek cieľov v európskej politike. Jasne povedal, že napriek úsiliu jeho samotného a slovenskej vlády, v záveroch rady nie je zmienka o ropovode Družba alebo o problémoch, ktoré údajne z tohto vyplývajú Slovensku a Maďarsku. A to je niečo, čo my vravíme už dlho, keď kopete do EÚ zľava, sprava každý deň, tak potom nemôžete čakať, že niekto z našich partnerov zohľadní naše záujmy,“ skonštatoval líder PS Michal Šimečka. Zároveň premiérovi vyčítal, že odišiel z výboru skôr, ako sa väčšina poslancov mohla niečo opýtať.

Poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS) si myslí, že Fico nie je schopný čeliť konfrontácii. „Ja som sa opakovane nedostala k slovu a nemala som možnosť položiť otázky Ficovi, ktoré súvisia s výkonom jeho funkcie, ktoré súvisia s tým, ako zastupuje Slovensko na európskej pôde,“ poznamenala. Konanie premiéra označila za aroganciu a zbabelosť. „Ak by nemusel priznať babráctvo, ktoré spôsobil, keď dva a pol roka nebol schopný so svojou vládou priniesť viaceré možnosti tranzitu ropy alebo viaceré možnosti diverzifikácie ďalších energeticky dôležitých surovín, nebál by sa na tieto otázky odpovedať,“ vyhlásila.

Kritika Branislava Škripeka

Aj poslanec Branislav Škripek (KDH) kritizoval to, že pre krátkosť výboru nemohol položiť predsedovi vlády otázky. „My vôbec nevieme, s čím ide premiér Fico na európske zasadnutie, pretože on nám to nikdy nepovedal. Takže nie sme jeho partner na tomto európskom výbore,“ povedal. Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová v tejto súvislosti skonštatovala, že premiér vníma rokovania výborov ako stranícke tlačové konferencie. „My však na to nie sme zvedaví, my chceme odpoveď na konkrétne otázky,“ uviedla. Zároveň mu tiež vyčítala, že sa mu nepodarilo do záverov samitu presadiť jeho požiadavku k ropovodu Družba. „Je už úplne zjavné, že nikto s ním nechce komunikovať, nikto ho nepočúva, nikto ho neberie vážne,“ dodala.

Šéf výboru Peter Kalivoda (Hlas-SD) kritiku opozície odmietol. „Šimečka položil štyri otázky, ak by sa držal toho, čo sme sa dohodli, že mal každý položiť jednu, možno aj dve otázky by vyšli na každého,“ okomentoval. Zároveň pripomenul, že časový rámec výboru neurčuje on a závisí to od pracovného času predsedu vlády. Premiér sa v stredu zúčastnil na rokovaní parlamentného výboru pre európske záležitosti. Avizoval tam, že pravdepodobne nepodporí závery blížiaceho sa samitu EÚ, ktoré sa budú týkať Ukrajiny. Upozornil pritom na to, že jeho požiadavka na Európsku radu vložiť do záverov časť, ktorá by sa dotýkala ropovodu Družba, je dlhodobo principiálne odmietaná.

PS navrhuje zjednodušiť ohlasovanie niektorých drobných stavieb

Poslankyňa Národnej rady (NR) SR Darina Luščíková (PS) navrhla zjednodušiť ohlásenie drobných stavieb alebo terénnych úprav na pozemku stavebníka. V stredu počas 46. schôdze predstavila v prvom čítaní návrh novely stavebného zákona, ktorý to má umožniť.

„Cieľom je zjednodušiť proces ohlásenia niektorých drobných stavieb alebo terénnych úprav na pozemku stavebníka. Stavebníkovi sa umožní pri niektorých drobných stavbách predložiť stavebnému úradu projektovú dokumentáciu, ktorá nie je vypracovaná projektantom alebo oprávnenou osobou,“ uviedla Luščíková. Napríklad altánok, prístrešok, či záhradný domček by mohli byť postavené na základe projektov, ktoré si dokážu ľudia vypracovať sami, pričom by zahŕňali všetky potrebné technické údaje.

Koniec drahým projektom

Stavebníci by neboli neprimerane zaťažení nákladmi na projektovú dokumentáciu. „Pri takomto ohlásení stavieb bolo potrebné vypracovať riadny projekt, pripravený alebo vypracovaný odborne spôsobilou osobou, čo stavbu riadne predražilo, a tento projekt bol často drahší ako samotná stavba,“ upozornila Luščíková.

Po účinnosti nového stavebného zákona (od 1. 4. 2025) oslovili viac ako 150 stavebných úradov. Podľa poslankyne stavebné úrady od občanov zrazu chceli projektové dokumentácie, rôzne vyjadrenia odborníkov. „Starostovia vyhlasujú, že sa rozmohli v obciach čierne stavby. Ľudia si postavili tieto stavby na svojich pozemkoch úplne na čierno. Chcú sa vyhnúť byrokratickému peklu,“ dodala poslankyňa s tým, že to chcú ľuďom uľahčiť.

Podľa predchádzajúceho zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) k ohláseniu stavby postačoval jednoduchý situačný výkres, ktorý si v mnohých prípadoch vedeli stavebníci zhotoviť aj sami. Poslanci by o návrhu novely stavebného zákona od Luščíkovej mali hlasovať na aprílovej schôdzi.