BRATISLAVA - Vládny kabinet bude v utorok diskutovať o zmenách v nariaďovaní povinnej práce. Po novom by ju mohol po právoplatnom rozsudku nariadiť probačný a mediačný úradník, čím by sa odbremenili súdy. Navrhuje to ministerstvo spravodlivosti. Ministri sa budú zaoberať aj vymenovaním nových členov Rady Protimonopolného úradu (PMÚ) SR. Vyplýva to zo zverejnených materiálov, o ktorých má vláda rokovať.
V programe rokovania je zaradený aj ďalší návrh z dielne rezortu spravodlivosti. Osobitná ochrana by sa po novom mohla vzťahovať aj na osoby zapojené do verejnej účasti. V súčasnosti je takáto ochrana poskytovaná slabším stranám sporov, napríklad spotrebiteľom, zamestnancom či pri antidiskriminačných sporoch.
archívne video
Okrem toho by sa vládny kabinet mal zaoberať aj rozšírením rámca zavádzania autonómnych dopravných systémov. „Cieľom materiálu je, aby regulačný rámec umožnil komerčné služby automatizovanej mobility pre prepravu osôb a tovaru, pri súčasnom zabezpečení bezpečnosti cestnej premávky, na úrovni porovnateľnej alebo vyššej ako pri ľudských vodičoch,“ uvádza sa v materiáli. Na rokovanie vlády ho predložil premiér Robert Fico (Smer-SD). Ministri by sa mali takisto zaoberať aktualizáciou implementačného plánu Revízie výdavkov na zdravotníctvo 2025 - 2027 i novelou zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve a vymenovaním nových členov Rady PMÚ.
Vláda vyhlásila pre tri okresy na východe SR mimoriadnu situáciu
Od poludnia stredy 18. marca bude platiť na území okresu Vranov nad Topľou v Prešovskom kraji a okresov Michalovce a Trebišov v Košickom kraji mimoriadna situácia. Na utorkovom rokovaní ju v súvislosti s únikom nebezpečných látok v areáli Bukózy v obci Hencovce vyhlásila vláda.
„Podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja,“ vysvetlilo Ministerstvo vnútra (MV) SR ako predkladateľ návrhu. Rezort zdôraznil, že cieľom vyhlásenia mimoriadnej situácie je minimalizovanie potenciálnych rizík a hrozieb, vytvorenie optimálnych podmienok na efektívne riadenie ďalších záchranných prác s cieľom riešenia vzniknutej mimoriadnej udalosti, zabezpečenie efektívnej medzirezortnej spolupráce pri jej riešení. „Taktiež zabezpečenie strategickej komunikácie pri navrhovaných opatreniach na riešenie mimoriadnej udalosti,“ dodalo MV.
Pripomenulo, že po vzniku bezprostredného ohrozenia únikom nebezpečných látok z rôznych zdrojov v areáli bývalej celulózky vyhlásil Okresný úrad Vranov nad Topľou 18. februára mimoriadnu situáciu pre daný okres. Okamžite sa začali záchranné práce, pričom sa na konci februára podarilo situáciu stabilizovať a zabrániť ďalším priesakom nebezpečných látok. Na začiatku marca v informatívnej správe minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) informoval, že súvislosti s únikom čierneho lúhu v areáli Bukózy v obci Hencovce vykonal Hasičský a záchranný zbor spolu 11 zásahov. Dodal tiež, že polícia vedie tri trestné konania súvisiace s environmentálnou kriminalitou a porušovaním ochrany vôd. Súčasne eviduje výrazný nárast majetkovej trestnej činnosti v areáli podniku. Polícia preto na začiatku marca zorganizovala rozsiahlu akciu proti rabovaniu, do ktorej nasadila viac ako 80 policajtov, drony aj termovíziu. Areál od marca strážia žandári.
Osobitná ochrana v sporoch s ochranou slabšej strany by sa mohla rozšíriť
Osobitná ochrana v sporoch s ochranou slabšej strany by sa mohla rozšíriť aj o ochranu osôb zapojených do verejnej účasti. Vyplýva to z návrhu novely Civilného sporového poriadku, ktorým sa dopĺňa aj zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a ktorý v utorok schválila vláda SR. Predmetom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami.
Cieľom transpozície smernice je posilniť základné práva v demokracii ako slobody prejavu, práva na informácie či environmentálnej občianskej angažovanosti a zlepšenie právnej istoty. Návrhom zákona sa predpokladá aj odstránenie asymetrie medzi silnými ekonomickými aktérmi a jednotlivcami či občianskymi organizáciami. Ustanovujú sa pravidlá ochrany osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými alebo zneužívajúcimi súdnymi procesmi, medzinárodne označovanými ako SLAPP (Strategic Lawsuit Against Public Participation).
Prostriedky ochrany majú podľa predkladateľa spočívať v zavedení mechanizmu, ktorý umožní súdu v skorom štádiu zistiť, či žaloba nesmeruje k zastrašovaniu a odrádzaniu od verejnej účasti a takúto žalobu urýchlene odmietnuť alebo zastaviť. Dôkazným bremenom má byť zaťažený žalobca, ktorý musí preukázať, že jeho konanie je v dobrej viere s cieľom uplatňovať svoje práva, a nie odrádzať a sankcionovať osobu zapojenú do verejnej účasti na záležitostiach verejného záujmu.
Po novom by tiež slabšia strana mohla žiadať súd, aby nariadil zloženie zábezpeky na náhradu škody alebo inej ujmy a preddavok na náhradu trov konania. „Súd bude môcť uložiť žalobcovi účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za zneužívajúce procesné úkony, ako napríklad povinnosť uverejniť rozsudok súdu, uložiť náhradu vynaložených trov právneho zastúpenia až do plnej výšky či uložiť adekvátnu pokutu,“ vysvetlilo Ministerstvo spravodlivosti SR. Ozrejmilo, že v súčasnosti Civilný sporový poriadok poskytuje osobitnú ochranu v sporoch s ochranou slabšej strany, napríklad spotrebiteľom pri antidiskriminačných sporoch alebo zamestnancom v individuálnych pracovnoprávnych sporoch. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júla 2026.
