BRATISLAVA - Situácia okolo zadržania čínskeho špióna českou políciou nie je pre Slovensko bezpečnostným rizikom. Slovenské spravodajské služby situáciu monitorujú. V reakcii na novinárske otázky to uviedol minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). Špiónovi mali poskytnúť rozhovory europoslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) či predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD).
„Každá spravodajská služba, aj civilná, aj vojenská, majú vlastný odbor, ktorý sa špecializuje na cudzie spravodajské služby, a sú v tom v zásade veľmi dobrí a robíme opatrenia priebežne,“ skonštatoval Kaliňák. Tvrdí, že dôležité bude sledovať tento príbeh, aké závažné to bolo, či čínsky špión komunikoval s politikmi alebo od nich zbieral vojenské informácie či také, ktoré súviseli s NATO.
VIDEO
„To by mohlo závažnosť tohto prípadu omnoho viacej pomenovať, ale ak niekto urobil iba rozhovor ako pán predseda parlamentu, tak to zatiaľ nepovažujem za žiadne bezpečnostné riziko,“ povedal minister. Česká polícia a Bezpečnostná informačná služba vo štvrtok (22. 1.) oznámili, že kriminalisti v sobotu (17. 1.) v Česku zadržali osobu podozrivú zo špionáže pre Čínu a obvinili ju z neoprávnenej činnosti pre cudziu moc.
KDH žiada pre situáciu okolo čínskeho špióna mimoriadny výbor NR SR
Opozičné KDH žiada pre zadržanie čínskeho špióna v Česku, ktorý mal robiť rozhovor s europoslancom Ľubošom Blahom (Smer-SD) a predsedom parlamentu Richardom Rašim (Hlas-SD), mimoriadny výbor Národnej rady (NR) SR na kontrolu Slovenskej informačnej služby (SIS). Informoval komunikačný odbor KDH. Hnutie považuje za neprípustné, aby nad bezpečnosťou štátu a ochranou strategických záujmov viseli otázniky. Žiada preto, aby vedenie SIS podalo poslancom vysvetlenie k postupu bezpečnostných zložiek v tomto prípade. „Pýtame sa, ako je možné, že sa takáto osoba dostala do blízkosti najvyšších predstaviteľov vlády Smeru. Odpovede budeme žiadať na pôde na to určenej. Vyzývame na zvolanie mimoriadneho zasadnutia Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS,“ uviedol poslanec KDH a člen kontrolného výboru František Majerský.
Musia podľa neho zistiť, či slovenské tajné služby o týchto rizikových kontaktoch vedeli, či varovali ústavných činiteľov a či neboli ohrozené naše bezpečnostné záujmy. „Ak zlyhal systém bezpečnostných previerok alebo monitorovania hrozieb, verejnosť má právo vedieť, že budú prijaté opatrenia na nápravu,“ dodal Majerský. Opozičný poslanec NR SR Gábor Grendel (Slovensko - Za ľudí) v tejto súvislosti reagoval, že ak by sa nepodarilo mimoriadny výbor zvolať či otvoriť, na programe januárovej schôdze parlamentu je aj riadne rokovanie výboru pre kontrolu činnosti SIS. „Je to otázka určite na mieste. Ak české bezpečnostné orgány vyhodnotili pôsobenie tohto človeka ako bezpečnostné riziko, tak nie je možné, že v Českej republike predstavuje tento človek bezpečnostné riziko a na Slovensku nie, hoci je v kontakte s vysokými ústavnými činiteľmi,“ poznamenal Grendel.
VIDEO
Kaliňák považuje bezpečnostnú situáciu na západe za úplnú prioritu
Slovensko momentálne čelí bezprecedentnej bezpečnostnej i ekonomickej kríze, a tomu treba dať prioritu. Uviedol to v piatok vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) po rokovaní koaličnej rady. Situáciu súvisiacu s Grónskom označil za vážny problém, ktorý narušuje jednotu. „Potrebujeme flexibilne reagovať na aktuálne výzvy, toto je dnes podstatnejšie,“ povedal novinárom. Za „úplnú prioritu“ považuje Kaliňák situáciu na západe súvisiacu s Grónskom. To, či Slovensko dostalo pozvánku do tzv. Rady mieru, nechcel komentovať. „Na východe je problém, teraz je problém aj na západe, ktorý je omnoho vážnejší, pretože narušuje nejakú absolútnu jednotu a toto vnímame ako úplnú prioritu,“ vyhlásil Kaliňák.
Pri Grónsku treba byť podľa neho mimoriadne obozretný. Zopakoval, že si nevie predstaviť vojenskú akciu USA, pretože by to znamenalo úplný koniec NATO. „Na druhej strane je tu nejaká zmluva medzi Dánskom a Spojenými štátmi, ktorou cestou podľa mňa Spojené štáty pôjdu, to znamená navýšením vojenskej prítomnosti. Vyzerá to tak, že to, čo sa momentálne aktívne diskutuje, je zásadná zmena tejto prítomnosti s oprávneniami, ktoré budú iné,“ ozrejmil minister obrany s tým, že podľa neho ani samotné Dánsko v tejto chvíli nie je ešte úplne oboznámené, čo zamýšľajú veľkí hráči. „Preto je jednota v Európe teraz dôležitá,“ zdôraznil.
Obrovský rozdiel medzi Dánskom a Ukrajinou
Kaliňák cíti „obrovský“ rozdiel medzi Dánskom a Ukrajinou. „Medzi Ukrajinou, ktorá nie je členským štátom, kde máme svoj vyhranený názor, naopak, od Dánska, ktoré je členským štátom Európy a kde európska solidarita funguje a kde podporujeme to, aby sme boli v tomto názore jednotní,“ skonštatoval. Minister obrany zatiaľ nechcel komentovať, či Slovensko dostalo pozvánku do tzv. Rady mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa. „Sú to príliš zložité procesy, ktoré v mnohých štátoch môže rozhodnúť líder, ak je štát postavený na jednom lídrovi. Toto je omnoho komplikovanejší systém v rámci Slovenska alebo aj ostatných štátov, ktoré jasne povedali, že každú takúto otázku budú podrobne diskutovať a budú riešiť. Myslím si, že keď to bude téma, ktorá bude vhodná na to, aby sme ju oznámili, určite ju oznámime,“ vyhlásil s tým, že by to vytváralo paralelnú štruktúru popri OSN.
Vláda však podľa neho vždy hovorila, že bude podporovať každú iniciatívu, ktorá podporuje mier. Budú preto o tejto téme diskutovať. Radu mieru vo štvrtok (22. 1.) na okraj Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose ustanovil americký prezident Donald Trump. Pozval do nej približne 60 krajín. Lídri členských krajín EÚ majú podľa predsedu Európskej rady Antónia Costu vážne pochybnosti v súvislosti s tzv. Radou mieru, ktoré sa týkajú jej rozsahu, riadenia a zlučiteľnosti s Chartou OSN.
