BRATISLAVA - Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) nevidí ústavný problém pri zmenách v posudzovaní výpovedí spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov. Dôvody generálneho prokurátora Maroša Žilinku, pre ktoré sa obrátil na Ústavný súd, nepozná. Kaliňák to uviedol na tlačovej konferencii počas výjazdového rokovania vlády v bratislavskej Petržalke.
Šéf rezortu obrany poukázal, že poslanci národnej rady majú právo meniť zákony aj ich návrhy v parlamentnom pléne. „Využívanie práva, ktoré je garantované v ústave, nemôžete nazývať jeho zneužívaním. Pretože ak má raz právo podať pozmeňujúci návrh, dokonca úplne nový návrh zákona, tak ho proste má,“ uviedol.
Generálny prokurátor Žilinka sa v stredu obrátil na Ústavný súd SR v súvislosti s novelou Trestného zákona. Navrhuje začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou SR. Namieta najmä zmenu Trestného poriadku, týkajúcu sa nepoužiteľnosti dôkazov získaných od spolupracujúcej osoby. Žiada pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu.
Podľa názoru ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) novela Trestného zákona, ktorou sa mení aj Trestný poriadok v oblasti tzv. kajúcnikov, neprináša revolúciu, ale zdravý rozum a právnu logiku. Princípy spravodlivosti zostávajú podľa neho zachované. Novelu kritizovala aj opozícia, podľa ktorej legislatíva rieši problémy „mafie“ a má zaručiť beztrestnosť ľuďom, ktorí páchajú hrubú trestnú činnosť.
Extrémistické trestné činy sú zneužívané, zbytočne kriminalizujú ľudí
V súčasnosti definované klasifikácie extrémistických trestných činov sú podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD) nadužívané. Slovenský právny systém pozná aj extrémistické priestupky, ktoré podľa neho úrady málo používajú. Ľudia sú tak zbytočne kriminalizovaní. Kaliňák to uviedol na tlačovej konferencii počas výjazdového rokovania vlády v bratislavskej Petržalke v reakcii na otázku o predloženej novele Trestného zákona z dielne poslancov Národnej rady SR za SNS, ktorá by zmiernila posudzovanie extrémistických trestných činov.
Šéf rezortu obrany zároveň nevedel povedať, či Smer-SD trestnú novelu podporí. „Nevidel som ten text, neviem povedať jeho kvalitu, či tam náhodou nedochádza k nejakému ospravedlneniu niektorých konaní, ktoré nie sú ospravedlniteľné v žiadnom prípade. Bude o tom určite diskusia. Všeobecnú odpoveď na to, že kto s tým a ako súhlasí, vám neviem v tejto chvíli dať,“ uviedol Kaliňák. Na tlačovej konferencii zároveň obhajoval obžalovaného Daniela B. Vyhlásil, že prípadná zmena zákona mu nepomôže, pretože je nevinný.
Skupina poslancov za koaličnú SNS predložila do parlamentu novelu Trestného zákona. Navrhuje v nej okrem iného úpravu trestných sadzieb pri extrémistických trestných činoch. Pri viacerých z nich chce znížiť horné hranice sadzieb. Odôvodnili to tým, že treba racionálnejšie a diferencovanejšie nastaviť trestné sadzby. Národniari chcú novelou aj vypustiť ustanovenia o výrobe, rozširovaní a prechovávaní extrémistického materiálu. Argumentovali, že by sa tak odstránila právne neistá úprava a zníži sa závislosť trestnoprávneho posúdenia od znaleckých názorov na normatívne neurčité otázky. Upozornili na to, že trestnoprávna ochrana chránených záujmov by zostala po zmene zachovaná.
Kaliňák opätovne odmietol európsku armádu, obrane má veliť NATO
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) opätovne odmietol ideu vytvoriť spoločnú európsku armádu. Obrane v Európe má podľa neho veliť Severoatlantická aliancia (NATO) a nie Európska únia (EÚ). Kaliňák to uviedol na tlačovej konferencii počas výjazdového rokovania vlády v bratislavskej Petržalke v reakcii na vyjadrenia komisára Európskej únie pre obranu Andriusa Kubiliusa o zvážení vytvorenia európskej armády. Šéf rezortu obrany sa zároveň stretol s najvyšším veliteľom spojeneckých síl v Európe Alexusom Grynkewichom.
„NATO sa stará o bezpečnosť svojich členov. Bodka. A čo by chcela Európa vybudovať? Akože koľko peňazí do toho chcú dať, aby sa robili paralelné štruktúry? Aká bezpečnostná rada? Tak buď ju máme, Severoatlantickú alianciu, alebo nemáme, bez ohľadu na to, či sú dnes jej súčasťou Spojené štáty, alebo je riziko, že by niekedy vystúpili,“ uviedol Kaliňák.
Ako doplnil, stretol sa aj s najvyšším veliteľom spojeneckých síl v Európe Grynkewichom. Na spoločnom rokovaní hovorili o protivzdušnej obrane či práve duálnej obrane NATO - EÚ. „Zhodli sme sa, že to považujeme za veľmi nebezpečné a hlavne extrémne nákladné,“ doplnil Kaliňák.
Litovský eurokomisár v nedeľu (11. 1.) na bezpečnostnej konferencii vo Švédsku vyjadril názor, že Európska únia by mala zvážiť vytvorenie stálej európskej armády so 100.000 vojakmi a prehodnotiť politické procesy riadiace obranu. Kubilius sa vzhľadom na ruskú agresiu na Ukrajine a presun pozornosti USA preč od Európy, ako aj hrozby namierené proti Grónsku vyslovil v prospech prístupu „veľkého tresku“ k prehodnoteniu spoločnej obrany Európy.
