BRATISLAVA – Cez víkend sa mení čas. V noci zo soboty na nedeľu si o 3. hodine ráno posunieme ručičky hodiniek späť na 2. hodinu. A hoci prechod na zimný čas, keď sa ručičky hodiniek posúvajú späť o jednu hodinu, mnohí berú ako možnosť dlhšie si pospať, pre telo je takýto posun zásahom.
Spánok navyše automaticky neznamená lepšiu regeneráciu. Naše telo má vlastné vnútorné hodiny – biorytmus – a ten reaguje na každú časovú zmenu citlivo.
Hoci sa často uvádza, že 7 hodín spánku je minimum, ideálna dĺžka spánku pre dospelého človeka je aspoň 8 hodín denne. „Telo si nezvykne na nový čas za deň. Aj posun o jedinú hodinu môže narušiť hormonálnu rovnováhu, spôsobiť únavu, podráždenosť alebo zhoršenú koncentráciu,“ vysvetlil farmaceut Ondřej Pleskot z MojaLekáreň.sk.
Pri zmene času vám môže pomôcť melatonín, avšak iba krátkodobo, dlhodobo skôr nie. „Melatonín nie je univerzálne riešenie. U niekoho zaberie výborne, inému nepomôže vôbec. A pri dlhodobom užívaní si telo môže odvyknúť ho dostatočne vytvárať samo – a problém so spánkom sa zhorší,“ varuje Pleskot.
Namiesto experimentovania s doplnkami radí zamerať sa najskôr na režimové opatrenia:
● Odstrániť displeje zo spálne – svetlo z obrazoviek zastavuje tvorbu melatonínu,
● dodržiavať pravidelný čas zaspávania a vstávania, aj cez víkendy,
● ľahšia večera a večerná sprcha pomôžu telu prepnúť sa do nočného režimu,
● bylinky ako medovka, valeriána, mučenka či levanduľa prirodzene podporujú relaxáciu.
U ľudí citlivých na stres alebo hormonálne výkyvy, čo sa často deje u žien, sa osvedčujú aj adaptogény ako ashwagandha, rhodiola alebo ženšen. Spánok sa nezačína v posteli, ale spôsobom, akým zakončíme deň.
„Spánok si musíme vážiť. Je to kľúč k dobrej nálade, zdraviu aj výkonnosti. Zmena času je ideálna príležitosť zamyslieť sa nad svojou večernou rutinou,“ uzavrel.
